V utorok sme boli zaniesť veci na stanicu Keleti pályaudvar v Maďarsku. Prečítajte si, čo o tom napísala Barbora Meššová z Ligy za ľudské práva. A ďakujeme za každý Váš dar a akúkoľvek pomoc, ktorú ste ochotný poskytnúť.

Obrazy, ktoré sa mi mihajú na sietnici, nemožno zachytiť na foťák. Od včera prebieha na Keleti protest. Utečenci skandovali Sýria a Germany, ostatné som nerozumela. Údajné potýčky sme nezaregistrovali.

Utečenci sa domáhajú nástupu na vlak, avšak prístup do stanice je prísne strážený maďarskými policajtmi. V hlavnom podchode vyrástla mreža, za ktorou kampujú utečenci. Skupina z východnej Sýrie, s ktorými sme sa rozprávali, tam strávila už 10 dní. Dnes sa im podarilo kúpiť lístky na vlak. Avšak prístup k vlakom je je možný len cez malý bočný vchod, ktorý tiež kontrolujú policajti. Bežných "bielych" cestujúcich nekontrolujú, ale ázijská turistická dvojica a náš kamarát z Afganistanu, museli ukazovať doklady. Údajne je vstup možný len, ak máte doklad totožnosti. Koho kontrolujú si vôbec nevyberajú podľa rasy, tvrdil policajt.

Dajme šancu utečencom
Chýba ešte 5 033,07 €

Dajme šancu utečencom

Liga za ľudské práva

Pomáhame utečencom, ktorí na Slovensku žiadajú o azyl, ako aj tým, ktorým už bola poskytnutá medzinárodná ochrana. Snažia sa tu žiť, naučiť sa slovenský jazyk, nájsť si prácu, začleniť sa do našej spoločnosti... začiatky sú ťažké a my našim klientom pomáha ich prekonať a viesť plnohodnotný život.

Včera sa podarilo mnohým rodinám posunúť ďalej a nasadnúť na vlak do Rakúska a niektorým sa podarilo dostať až do Nemecka.

Celý náklad auta sme vyložili spolu s dobrovoľníkmi z Migration Aid v ich sklade, kde počas vydávania jedla, či šatstva, diek, topánok pre deti vkuse kmitali. Nebol ani čas na rozhovor. Pomáhali sme zalievať instatné čínske rezancové polievky, varné konvice to už nevydržali, tak sa zalievalo teplou vodou z vodovodu. Utečenci sa netrpezlivo hadili v radoch.

Dobrovoľníci z Migration Aid pomáhajú organizovať pomoc, organizujú návštevy u lekára, triedia donesené a hľadajú spôsoby ako čo možno najviac spravodlivo v tomto chaose rozdeliť veci tým, čo ich najviac potrebujú. Jediná vodná pumpa fungovala nepretržite, tam ľudia chodili piť, umývať sa, naberať si vodu pre blízkych.

Všade sú rozložené rodiny, širší známy, ľudia z tej istej dediny, ktorí cestu absolvovali spoločne a držia spolu. Mnoho z nich spalo. Len tak na zemi. V jednej chvíli som zakopla o spiaceho mladého muža, ani sa neprebral. Vyzeral, že spí výdatným spánkom vyčerpania. Len tak na zemi, bez deky, či karimatky, jedine ruksak pod hlavou.
Mnohí nám ukazovali lístky na vlak, za ktoré vynaložili stovky eur, a nevedia sa dostať na vlak. Niektorí mali lístky s platnosťou na 4 dni, radili sme im ako ich môžu vrátiť aspoň za 75 percent, ak by sa nemohli na vlak dostať. Celkom slušný zárobok železničných spoločností, keď si niekoľko tisíc ľudí kupuje lístky na vlak, na ktorý potom nenasadnú a lístky prepadnú.

Aspoň väčšina detí sa tvári, akoby sa nič vážne nedialo a pobehujú za loptami alebo len tak, objímajú darované plyšáky. Keď sa dospelých pýtate, aký majú plán, len krčia ramenami: Musíme sa dostať na vlak. Ako, to nevedia, ale v očiach sa im zračí striedavo neistota s presvedčením, že ich cesta už čoskoro musí šťastne skončiť. Kvôli deťom. Aj kvôli tým, ktorých museli nechať doma.



Pomôžte nám pomáhať utečencom. Podporte nás prosím finančne:

Ďakujeme
Barbora Meššová, Liga za ľudské práva
www.hrl.sk