Týždňový pochod, kopírujúci trasu tak, ako je zachytená v dvoch knižných výpovediach oboch aktérov úteku z apríla 1944, má ambíciu znovuobjaviť tento strhujúci príbeh.

Ten istý začiatok cesty. Tá istá obloha, tá istá zem a to isté slnko. Ľudia ako ty a ja pod ním chodili aj pred viac ako 70 rokmi. Medzi nimi sa vtedy našli, a nájdu sa aj dnes, spravodliví, ale i zradcovia. Nekonečné lúky, dedinky, hlboké lesy a strmé stúpanie do hrebeňov hôr, potoky, rieky, občas bažiny… a keď dážď, tak chvíľu mierny, chvíľu intenzívny. Ani by taký nemusel. To všetko a všeličo iné vypĺňa priestor začínajúci pri poľskom Osvienčime a potom až do asi 130 km vzdialeného mestečka Skalité na severe Slovenska. 130 km po vlastných. A potom ešte vlakom niečo vyše hodiny cesty do cieľa v Žiline.

Tretí rok po sebe sa formuje skupina ľudí rôzneho zamerania, výzoru, viery, rozličnej životnej skúsenosti, veku. Hovoria po slovensky, česky, anglicky, poľsky,… a tento rok sa ich na okraji Osvienčimu, v komplexe smutne známej továrne na smrť Auschwitz-Birkenau, v časti nazvanej Mexiko, zišlo takmer 120. Väčšina si zobrala dovolenky. Prišli na miesto, kde nenápadne začínal jeden z kľúčových okamihov II. svetovej vojny. S potenciálom prispieť k jej skončeniu. A k záchrane státisícov. Útek dvoch mladých slovenských Židov Rudolfa Vrbu (Waltera Rosenberga) a Alfréda Wetzlera.

Pochod po stopách hrdinov
Chýba ešte 6 960,52 €

Pochod po stopách hrdinov

Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem (ICEJ Slovensko)

Pripojte sa k tradícii memoriálu Vrba Wetzler. Podporte lektorov holokaustu na školách, vybudovanie orientačnej cesty po trase ich úteku, alebo účasť pedagógov na pochode Vrba Wetzler Memorial.

Týždňový pochod, kopírujúci trasu tak, ako je zachytená v dvoch knižných výpovediach oboch aktérov úteku z apríla 1944, má ambíciu znovuobjaviť tento strhujúci príbeh. Alebo lepšie povedané, objaviť ho. Lebo príbeh Vrba&Wetzler sa počas komunizmu nehodil do ideológmi vykladaného a rafinovaným antisemitizmom infikovaného puzzle našich dejín. V porevolučnom šprinte sme pri ekonomickej transformácii a privatizácii z bezpečnej vzdialenosti obišli spytovanie si vlastného svedomia. A je už len logickým dôsledkom, že naše deti teraz síce poznajú detaily „životných príbehov" často vymyslených filmových „hrdinov", ale o skutočných hrdinoch histórie Slovenska nevedia nič. V tom lepšom prípade takmer nič.

V porovnaní so skutočným útekom Vrbu a Wetzlera je toto spomienkové podujatie stále len takou náročnejšiu túrou. Na svoj útek sa vydávajú v apríli. Prvé dlhé tri dni ležia vo vlhkej chladnej diere bez pohnutia, prikrytí doskami. Utekajú výhradne počas nocí, pri chronickom nedostatku jedla a bez podrobnej mapy. Brodia sa snehom. Strieľa po nich hliadka… Neustále vystavení riziku, že ich niekto zazrie a udá. My sme pochodovali za dňa, po raňajkách a káve, v kvalitnej obuvi aj oblečení a vždy s možnosťou nasadnúť do sprievodných áut, ak by sme nevládali.

O tom všetkom, ale aj o mnohom inom, sme celé dni aj po večeroch spolu debatovali, spolu mlčali. O cene ich činu. Chvíľu sa pri tom nekonečnom kráčaní (30 km denne) dalo spontánne hovoriť s tým, chvíľu s niekým iným. V dnešnom zhone by sme sa určite nikde takto a v takejto konštelácii nestretli. Viacerí ocenili, že toto podujatie organizačne z väčšej miery zabezpečuje kresťanská organizácia – česká pobočka Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ). Tá sa spolu s ďalšími podujala dať život dávnejšiemu želaniu Zuzany Vrbovej o konaní pochodov, myšlienke, ktorú roky výdatne podporuje aj Fedor Gál.

Ale príbeh dvoch Slovákov nie je len históriou. Títo dvaja muži sa na útek nevydali preto, aby si zachránili svoje životy. Unikli, aby svetu podali prvú podrobnú správu o pekle lágrov. Správu, ktorá sa dostala aj k vtedajšiemu pápežovi, či prezidentovi USA. Bez zbrane, ale aj poriadneho oblečenia, sa postavili proti všadeprítomnej a vynikajúco vyzbrojenej nacistickej mašinérii. Mnohí by možno v danom okamihu považovali ich útek za netaktický, dopredu prehratý zúfalý pokus. Ale opak sa stal pravdou. Neuveriteľný príbeh dvoch slovenských mladíkov je aj pre dnešok silnou správou o tom, že ani v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii sa netreba vzdať.