Urobili sme malé pozorovanie v podchode na Hodžovom námestí v Bratislave, ktorým sme chceli upozorniť na všímavosť dospelých ku deťom v našom okolí. Ako reagovali okoloidúci ľudia si môžete pozrieť vo videu.

Cez videozostrih sa máme možnosť opakovane vžívať do okoloidúcich a dozvedieť sa niečo o sebe, lebo vlastne o to nakoniec ide. Toto video funguje ako trenažér. Z pohľadu subjektívneho pozorovateľa sa dá povedať, že sme zachytili nasledujúce typy reakcií okoloidúcich:

4500 opustených detí chce vyrastať v rodine
Chýba už len 1 911,98 €

4500 opustených detí chce vyrastať v rodine

Návrat

Hľadáme pre opustené deti rodičov, ktorí im vytvoria bezpečný domov a ponúknu sami seba. Tieto deti ale často prežili traumatickú udalosť a my im aj ich novým rodičom s vašou pomocou ponúkame možnosť rôznych terapií, ktoré im pomôžu preliečiť "boľačky" na duši.

  1. zrak síce dieťa v priestore podchodu zachytil (v zásade ho nebolo možné nevidieť), ale do hlavy okoloidúceho to nedorazilo,
  2. zrak dospelého dieťa sledoval dlhšie, hlava zvažovala reakciu (dokonca sa za dieťaťom otočila), ale k žiadnej reakcii nedošlo,
  3. nohy sa zastavili pri dieťati a dospelák si verbálne overil, či dieťa nepotrebuje pomoc,
  4. bolo pár takých ľudí, ktorí okolo dieťaťa najprv prešli, ale vrátili sa a ponúkli pomoc.

Je to slušná (zaujímavá) paleta.

Za zmienku ešte stojí skutočnosť, že do experimentu sme angažovali 7-ročné dievčatko a 9-ročného chlapca a predpokladali sme, že ľudia budú reagovať skôr na mladšie dievča. Ale nezaznamenali sme žiaden kvantitatívny ani kvalitatívny rozdiel medzi reakciami na dievčatko či staršieho chlapca.

Tešili sme sa na tento projekt, tešila nás jeho realizácia a zistenia nás nechávajú dúfať, že tieto zdanlivo malé fenomény pestúnstva sú nádejou pre deti, ktoré sú osamotené nielen zdanlivo.

Viac o celom pozorovaní si môžete prečítať tu.