„Dostala som do rúk krabicu a v nej návod, čo mám s ňou robiť. Obsahovala veci, darčeky a rôzne listy. Dala som si obrovský nádych a zobrala do rúk prvý list."

Keď ste ako malé dieťa odobratí zo svojej rodiny a prejdete detským domovom a náhradnou rodinou, máte zvyčajne málo informácií o tom, prečo sa to celé stalo. Niekedy sa so svojou pôvodnou rodinou stretnete, niekedy k vám dorazia len listy. Ale v zásade to, čo o svojej minulosti viete a aké máte k tomu pocity, záleží aj

- od osôb, s ktorými ste v kontakte, aké majú informácie a ako s vami hovoria o vašej minulosti, ako jej oni rozumejú, čo v nej uprednostňujú ako dôležité

Len detstvo prežité v rodine je naozajstné detstvo
Chýba ešte 3 238,47 €

Len detstvo prežité v rodine je naozajstné detstvo

Návrat

V Návrate pracujeme s rodinami, ktoré sa ocitli v nepriaznivej životnej situácii a hrozí, že deti budú umiestnené do detského domova. Náš dlhodobý cieľ je pomôcť upraviť a obnoviť rodinné a sociálne pomery dieťaťa, aby mohlo vyrastať vo svojej rodine v bezpečí. Môžete prispieť k tomu, aby sme mohli rodinám ušiť pomoc a podporu na mieru. Lebo pomáhať deťom znamená pomáhať ich rodičom.

- od toho, ako narábajú so svojimi vlastnými obavami, ako interpretujú správy zo súdu

- a nepochybne aj od toho ako sa vedia naladiť na vás, aby ste im rozumeli , ako sú vnímaví k vašim otázkam, poznámkam, správaniu v súvislosti s tak osobnou témou ako je vaša minulosť, a pod.

„List bol zrolovaný , previazaný stužkou s krátkym odkazom, že tu nájdem niečo z môjho života. Zobrala som ho ako prvý, bol na peknom papieri, páčila sa mi tá farba."

„Odobraté" dieťa si možno čosi z minula pamätá, možno kladie otázky novým dospelým okolo seba. Niekedy je otázok viac, niekedy čaká, že niekto uhádne, že nad tým premýšľa a prinesie túto tému sám, pretože je pre ne ťažké sa pýtať alebo formulovať otázky.

Potrebuje vedieť, čo sa dialo. Je to jeho súčasťou, ste to on, ona. Potrebuje si v tom postupne upratať, prežilo predsa niečo existenčné – bolo oddelené od svojej rodiny alebo rodina od neho a potrebuje tiež nájsť zmysel pre svoj ďalší život s touto časťou svojho ja. Na základe počutého či nepočutého si skladá obraz o svojich predkoch a o sebe podľa toho, aké informácie a akým spôsobom k nemu o nich dorazia.

„Celé roky som mamu vinila, že nás nechala ...myslela som, že ja nie som v poriadku, keď ma nechala."

Jedným a často zásadným informačným zdrojom pre ľudí, ktorí sú v kontakte s dieťaťom po odobratí rodičom sú rozsudky zo súdnych konaní. Rozsudky „odňatých" detí a správy rôznych expertov, ktoré s nimi súvisia sú plné argumentov, prečo bola rodičovská starostlivosť ohrozujúca pre deti a prečo teda súd musel zvážiť ich odobratie. Tieto správy nemôžu zahŕňať a nezahŕňajú celý príbeh rodičov a širšej rodiny, neobsahujú množstvo dôležitých informácií, ktoré sa diali mimo toho, čo videli a počuli kompetentní. Nedá sa to. Kompetentní majú jasné pracovné zadanie a ich správy sú zvyčajne v súlade s ním. Deti, ktoré náš štát odobral pôvodným rodičom a prevzal za ne zodpovednosť však musia so svojim životným príbehom žiť. Trápia sa, hnevajú, cítia sa vinné a často ničotné. Sú to normálne pocity po tom, čo sa im stalo. Ak im však my, ďalší ľudia v ich životoch, nepomôžeme zažiť v súvislosti so svojou minulosťou aj iné pocity, vychováme utrápených, veľmi nahnevaných alebo sebaoviňujúcich sa dospelých. Sú potom ako nezakorenený strom vo vetre.

„Ten trojstranový list sa volal Potvrdenie – potvrdenie, že mnohým ľuďom počas môjho života na mne záležalo. Čítala som o dôležitých ľuďoch môjho života, o mame, starej mame, sestrách, náhradnej rodine, sociálnej pracovníčke, sudcovi, psychologičke akoby novými očami. Čítala som kúsok po kúsku o mojom živote a ako stáli všetci títo v rôznych situáciách pri mne. Na jednej strane som bola potešená, na druhej strane ma to vzalo, týkalo sa to predsa mňa. Takto som o tom doteraz nerozmýšľala.

Celé roky som mamu vinila, že nás nechala. A teraz som sa v tom liste dozvedela, že sa snažila opakovane získať nás k sebe. Že o nás veľmi stála. Odľahlo mi.

Veľmi som sa potešila, že v škatuli bola fotka a odkaz od mojej tety a Pamätníček o mojom rodisku, dátume narodenia, o mojom mene a skvelé bolo vidieť aj vchod domu, kde sme žili – tá fotka je pre mňa pokladom. A super bolo, že tam bola fotka, keď som maličká prišla do novej rodiny a boli sme všetci spolu, aj s vami. Aj list od sociálnej pracovníčky ma prekvapil, ona ma predsa poznala, keď som ešte žila s mamou a pamätala si ma a napísala mi! Truhlica ma posmelila! Chcem sa stretnúť s tetou a vidieť mesto, kde sme žili a pokúsim sa vyhľadať mamu. Sama tam nepôjdem, to nie."

Rozsudky o odobratí detí nie sú celý život ľudí. Nedovoľme, aby rozsudky mali nad životom „odobratých" detí zásadnú moc.

Inšpirovaní naratívnym prístupom (v poradenstve a terapii) sme vymysleli spolu s deťmi, mladými ľuďmi, rodičmi, kolegami a rôznymi ďalšími skvelými ľuďmi Truhlice pre Najdúšikov. Ich základným cieľom je rozširiť príbehy detí, ktoré nemohli zostať žiť so svojou pôvodnou rodinou. Rozširujeme ich o časti, ktoré neboli videné či počuté a môžu pomôcť dieťaťu lepšie sa vysporiadať s minulosťou.

Pri tvorbe truhlíc hľadáme a zapájame cielene:

- dôležitých ľudí zo životného príbehu dieťaťa,

- ľudí, ktorí môžu priniesť ďalší pohľad na situácie, ktoré sa dieťaťu (jeho pôvodnej rodine) diali,

- ľudí, ktorí žijú na mieste, kde voľakedy žila pôvodná rodina dieťaťa alebo dieťa v niektorej etape svojho života a chcú prispieť do jeho „truhlice" informáciami o významných miestach či osobnostiach tohto miesta (mesta, obce, regiónu),

- ľudí, ktorí sa o dieťa v rôznych etapách života starali alebo boli s ním v kontakte a odovzdali mu svoju lásku a záujem oň,

- ľudí, ktorí prešli podobnou situáciou ako dieťa a pod.

Dôležitou súčasťou tvorby truhlice je, že dôkladne analyzujeme existujúce správy a rozsudky zo života odobratého dieťaťa. Hľadáme v nich „nevidené" a nezverejnené posilňujúce príbehy alebo príbehy, ktoré si doteraz nikto nevšimol alebo o nich dieťaťu nepovedal. Ak je to možné, stretneme sa s pôvodnou rodinou dieťaťa, nielen rodičmi a hľadáme hodnoty, ktoré neboli „ozvučené", o ktoré by sa dieťa mohlo oprieť.

Dieťa, ktoré stratilo existenčný vzťah, potrebuje najprv byť nájdené niekym konkrétnym a potom môže nájsť samo seba. Nájdené nielen novými náhradnými rodičmi, ale aj profesionálmi, ktorí tvoria systém ochrany detí. Nájdené nielen keď je odoberané z pôvodnej alebo umiestňované do novej rodiny. Nájdené hneď ako minulosť získava nad ním moc a ešte veľa krokov predtým. Nájdené znamená - videné, počuté, pochopené, podporené, preliečené zo zásadných boľačiek.

Truhlica pre NAJ dúšikov je ďalším z naratívnych spôsobov, ktoré v Návrate využívame pri liečbe ťaživej minulosti našich klientov (využívame tiež terapiu životného príbehu, vytváranie originálneho liečivého príbehu, terapeutické sprevádzanie tvorbou Knihy života či Mapy života, Program pripútania a iné).

„Dostala som do rúk krabicu a v nej návod, čo mám s ňou robiť. Obsahovala veci, darčeky a rôzne listy. Dala som si obrovský nádych a zobrala do rúk prvý list...To všetko v truhlici bolo pre mňa moc dôležité... Bolo pre mňa dôležité, aby pri otvorení truhlice bola pri mne moja blízka osoba. Aby som ju mohla objať od radosti i ľútosti, ktorá ku mne prišla."

Tento text vznikol niekoľko dní po odovzdaní prvej Truhlice pre NAJdúšikov. Majiteľkou truhlice je 18 ročná Ruženka, ktorá sa rozhodla zverejniť a podporiť tak tvorbu truhlíc pre ďalších.

Rozvíjať kvalitatívne dostupnú podporu a pomoc pre zraniteľných môžeme aj vďaka Vašej pravidelnej finančnej podpore . ĎAKUJEME.

Danka Koníček Žilinčíková a Ruženka