V Návrate veríme tomu, že len v rodine môže z maličkého dieťaťa vyrásť zdravý, spokojný dospelý človek, ktorý sa bude vedieť postarať sám o seba ale aj vytvoriť vzťahy s ďalšími ľuďmi, založiť si rodinu a postarať sa o ňu. Preto hľadáme rodiny, ktoré by si vzali dieťa z domova do svojej rodiny a poskytli mu domov a stali sa pre neho rodinou. A preto takéto rodiny dlhodobo sprevádzame, sme tu pre nich vždy, keď to potrebujú, rodičom ponúkame možnosti vzdelávať sa a pre deti máme ponuku niekoľkých špecializovaných terapeutických programov, ktoré im pomôžu preliečiť „boľačky" na duši, s ktorými do náhradnej rodiny prišli. Tieto odborné služby ale štát nijako finančne nepodporuje. Môžete to ale byť vy, kto dá najavo, že mu na šťastnej a zdravej budúcnosti detí záleží. Podporte náš projekt 4500 opustených detí chce vyrastať v rodine a darujte terapiu dieťaťu, ktoré opustili jeho najbližší.


4500 opustených detí chce vyrastať v rodine
Chýba ešte 3 890,73 €

4500 opustených detí chce vyrastať v rodine

Návrat

Hľadáme pre opustené deti rodičov, ktorí im vytvoria bezpečný domov a ponúknu sami seba. Tieto deti ale často prežili traumatickú udalosť a my im aj ich novým rodičom s vašou pomocou ponúkame možnosť rôznych terapií, ktoré im pomôžu preliečiť "boľačky" na duši.

Mamina dvoch krásnych detí, ktoré sa jej nenarodili „z bruška" ale „zo srdca" hovorí, ako sa u nás v Návrate naučila hrať pomocou Tréningu filiálnej terapie:

„Sme šťastnými náhradnými rodičmi dvoch detí. Keď mal ale náš syn 3 roky, začali sa u neho objavovať úzkostné stavy. Súviselo to s jeho životným príbehom, s príchodom súrodenca a hlavne s nástupom do škôlky. Ako väčšina rodičov som spozornela a verila, že to postupne prejde. Poradila som sa s niekoľkými odborníkmi, ale moju intuíciu som nedokázala ignorovať. Cítila som, napriek radám zvonku, že by som mala niečo robiť.

V tom čase sme dostali z Návratu pozvánku na víkendový vzdelávací pobyt s témou: „Emocionálny vývoj dieťaťa a Vedenie detí hrou". To bolo moje prvé stretnutie s pojmom filiálna terapia. Od prvej chvíle ma to zaujalo a začala som vnímať, že môžem aktívne pomôcť svojmu dieťaťu zvládať niektoré psychické a emocionálne stavy. A stačí tak málo .... začať sa s ním hrať!

Najprv som si hovorila: „No, čo už na tom je, hrať sa so svojim synom, veď to hravo zvládnem". Na moje prekvapenie to vôbec nebolo také jednoduché, aspoň v mojom prípade. Opustiť svet dospelých a stať sa opäť dieťaťom. Byť partnerom svojmu 4-ročnému synovi, vstúpiť do jeho fantazijného sveta a zdieľať s ním jeho prežívanie. Naučiť sa komentovať ako sa hrá ale nie kritizovať. Najťažšie asi bolo zmeniť môj mýtus o zbraniach a bojovaní. Keď strieľal alebo boxoval do panáka, neskôr som sa v duchu už spokojne usmievala. Koľko nespracovaných emócii do toho vkladal a mohol ich teraz takto v bezpečí prežiť so mnou. Bol naplno prijatý, pochopený s celým balíkom emócií, ktorý som mu postupne pomáhala odohrávať. Väčšinou to boli dravé zvieratá, ktoré spolu bojovali, zabíjali sa a znovu ožívali. Rôzne strachy a bolesti tak išli cez hru von. Mojou veľkou výzvou bolo naučiť sa dramatizovať, prežívať jeho hrový svet s ním. Najprv som bola opatrná, možno hanblivá, „veď tu predsa nebudem jačať a výskať ako malé dieťa," ale keď som to raz skúsila, objavili sme obaja spolu nový svet. Svet hry, ktorý si môžeme spolu kedykoľvek vytvoriť, nezávislý na priestore a čase. Svet, ktorý patrí len nám a cítime sa v ňom obaja bezpečne. Môj syn sa z tohto objavu radoval so mnou, aj pre neho bolo nové, že mama sa vie báť, skrývať a vymýšľať, dokonca aj bojovať, zomierať a znovu ožívať.

Vrátim sa k začiatku, po polroku pravidelných hrových stretnutí, sa nášmu synovi úzkostné stavy postupne stratili. Bol spokojnejší a vyrovnanejší. Samozrejme, išlo o komplex viacerých okolností, ale naša spoločná hra v tom zohrala podstatnú úlohu. Najcennejšie, čo som získala ja ako mama, je prehĺbenie nášho vzájomného vzťahu. A stačilo tak málo - NAUČIŤ SA ZNOVA HRAŤ.

Dnes, keď už hra pre nás nie je terapiou ale bežnou súčasťou života, hráme sa už nie podľa metodiky a presných pravidiel, ale jednoducho keď máme chuť. Hračky v škatuli nám ostali - terapeuticky cielene vybrané. Zvieratá, domček, maňušky, drak všemohúci. Niekedy sa aj pomiešajú s inými, ale dôležité je, že tam stále sú a naše deti vedia, že keď sa nám chce, tak si s nimi môžeme vytvoriť rozprávkový svet, v ktorom je nám spolu dobre."

Viac o detskej a terapeutickej hre sa môžete dozvedieť na našej špecializovanej webstránke http://hra.navrat.sk