Diagnostikovali mu schizofréniu. Liečil sa aj na postraumatický syndróm. Rok nemohol spávať a s mamou sa prechádzali po okolí. „Mohol som si za to zväčša aj sám. Žil som búrlivým životom. Mal som problémy s alkoholom, drogami, bitkami... Zlé sny boli len vyústením mojich zážitkov,“ otvorene priznáva Róbert (22) z Bratislavy.

Milá darkyňa, milý darca, prečítajte si, prosím, o živote našich klientov, ktorí sú medzi nami a nie sú sami, a práve Vďaka Vám, vašej pomoci, môžeme byť pri nich v zložitej životnej situácii. MOST im dáva zmysel ráno vstať.

Ďakujeme za Váš dnešný dar. Vaši MOSŤÁCI.

Samostatnosť, nie samota
Chýba ešte 3 542,27 €

Samostatnosť, nie samota

Dss-MOST, n.o.

Ľudia s duševnou poruchou žijú medzi nami a ich počet narastá. Pre niekoho každodennosť, pre iného výzva - nadviazať medziľudský kontakt, cestovať MHD či zmysluplne tráviť voľný čas. Pomôžme ľuďom s duševnými poruchami viesť samostatnejší každodenný život.

Rozhovor s klientom Domu sociálnych služieb - MOST, n.o., ktorý poskytuje sociálne a psychologické služby pre ľudí s duševnými poruchami a ich príbuzných v Bratislave.

Klient Róbert: "Najviac zo všetkého si prajem zdravie a prácu!"

Diagnostikovali mu schizofréniu. Liečil sa aj na postraumatický syndróm. Rok nemohol spávať a s mamou sa prechádzali po okolí. „Mohol som si za to zväčša aj sám. Žil som búrlivým životom. Mal som problémy s alkoholom, drogami, bitkami... Zlé sny boli len vyústením mojich zážitkov," otvorene priznáva Róbert (22) z Bratislavy. Našťastie, teraz je na ceste za uzdravením. V byte s podporovaným bývaním Dss- MOST žije od januára 2014. Učí sa samostatnosti, poctivo sa lieči, rehabilituje a hľadá si prácu. Róbert, nevzdávaj sa svojich snov!

Ako hodnotíš prvé tri mesiace v podporovanom bývaní a odkiaľ si sa o tejto možnosti dozvedel?

Informoval ma môj kamarát Peter, ktorý už v byte býval. Bol pre mňa tak trochu ako otec. Veľmi mi v mojich ťažkostiach pomohol. Napríklad ma naučil sám si oprať, uvariť si.

Doma som tiež občas varil, ale nebol som na to odkázaný. Rodičia sa mi postarali o všetko. Bolo to jednoduchšie. Teraz som odkázaný sám na seba. Občas si varíme aj spoločne. Vzájomnou pomocou sa nielen veľa naučíme, ale dozvieme sa tiež niečo o svojich osobnostiach. Nedávno sme si navarili lečo na tri dni a ani sme sa nepohádali.

Chcel by si sa ešte vrátiť k pomoci rodičov?

Už by som im to nedovolil. Aj keď sa vrátim domov, rád by som si robil tieto základné veci sám.

V byte bývate štyria (piati??) muži. Stihli ste sa skamarátiť?

Áno. Máme spoločný program. Hráme spoločenské hry, Človeče nehnevaj sa, alebo šach. Chodíme spolu aj von. Napríklad sme začali behať. Okrem toho trénujem aj v posilňovni. Ale kamarátime sa aj s ďalšími, ktorí navštevujú rehabilitačné strediska (RS) v Dss- MOST. S jedným kamarátom sa venujem turistike. Rehabilitačné stredisko navštevujem stále trikrát do týždňa.

Hľadáš si už aj prácu?

Je to môj hlavný cieľ. Nájsť si zmysluplnú prácu si prajem najviac zo všetkého. Samozrejme, až po zdraví, ktoré je predpokladom šťastného života. Prácu si hľadám spolu s mojim osobným poradcom, ktorému som za to vďačný. Všetci pracovníci, ktorí sa o nás v MOSTe starajú, sú k nám veľmi dobrí a nedám na nich dopustiť. Dôverne poznám situáciu a viem ju posúdiť.Predtým som totiž navštevoval iné stacionáre. Človeka, akým je Adam (Kurilla, vedúci podporovaného bývania v MOSTe, pozn. red.), som osobne ešte nestretol. Pomáhajú nám úplne so všetkým. Nikdy sa nezabudnú opýtať, ako sa máme. Keď som chodil do školy a bol som zdravý, učiteľov poryvy našich duší ani naše nálady nezaujímali. Cením si preto aj takúto maličkosť.

Čo by si chcel v živote dosiahnuť?

Určite chcem začať pracovať. Dúfam, že sa mi to čoskoro podarí. Z peňazí, ktoré zarobím, by som aspoň časť rád poskytol mojim rodičom. Za to, že mi pomohli, keď som to najviac potreboval a nezatratili ma, keď som bol iný. Nechcem povedať, že zlý ... Rodina mi odpustila, a teraz sekám dobrotu. Ak by som mal viac peňazí, láka ma využiť ich na pomoc iným, možno ľuďom s podobným osudom ako ja alebo nemým zvieratkám – psíkom, ktorí boli odstrčení do útulku.

Dalo by sa povedať, že ti choroba pomohla otvoriť oči?

Aspoň u mňa áno. Keď som bol chorý, navštevoval som Centrum mentálneho zdravia Matka. Rozhodol som sa odtiaľ odísť, lebo som chcel dosiahnuť aspoň výučný list. Všetci mi hovorili: nechoď, to nedokážeš. Ja som si ale povedal, že to dokážem, aj keď s problémami. Teraz mám výučný list v odbore elektrina. Chvíľu som toto remeslo vykonával, kým som bol zdravý. Táto práca si však vyžaduje 100- percentnú sústredenosť, nemôžem urobiť chybu. Preto sa chcem čo najrýchlejšie uzdraviť, a potom začať pracovať a normálne žiť.

Čo by si odporučil ostatným pacientom?

Aby brali lieky pravidelne. Mne teraz prísun liekov znížili, cítim sa dobre. Keď je okolo mňa veľa ľudí, niekedy znervózniem a vybuchnem. Preto odporúčam brať lieky podľa rady lekára. Nech sa ochorenie nevráti. Je dôležité chodiť do práce, alebo do podobného zariadenia ako napríklad MOST. Nie je dobré zostať doma sám. A ešte v jednom smere som prehodnotil zmýšľanie. Kedysi som s obľubou takmer všetko analyzoval. Rozmýšľal som, prečo sa mi to stalo, prečo som robil takéto veci, prečo som pil alkohol a podobne. To čo sa už stalo, nevrátim, treba sa poučiť a ísť ďalej.

Berieš už teraz život voľnejšie?

Jednoznačne. Peniaze už pre mňa nie sú také dôležité ako predtým. Prehodnotil som svoje priority. Teraz chcem byť v prvom rade zdravý, časom si nájsť prácu a azda mať raz aj vlastnú rodinu.

Klient Ondrej: " Teším sa z každého pokroku a sebestačnosti"

Hoci si o sebe myslí, že je zdravý, lekári mu diagnostikovali schizofréniu a OCD obscendantno-kompulzívnu chorobu. 23 ročný Bratislavčan si uvedomuje, že musí brať lieky na udržiavanie uspokojivého stavu. V podporovanom bývaní Dss-MOST žije spoločne s Róbertom. Je v ňom už dlhšie, od júna 2013.Postupne sa mu darí zvládať čoraz viac činností bežného života, buď celkom samostatne alebo sem tam s menšou pomocou. Zatiaľ pracoval občasne len ako dobrovoľník. Časom sa chce zamestnať na plný úväzok. Jeho túžbu naučiť sa variť kuracie mäso rýchlo a chutne. Ondrej, držíme Ti palce!

Čo si sa už naučil robiť sám?

Zatiaľ som sa naučil variť bryndzové halušky, praženicu, vysmážané rezne. Halušky sme sa učili aj na kurze varenia v MOSTe, ale sám som to zvládol až s pomocou mojich spolubývajúcich. Mojim cieľom je naučiť sa oveľa viac. Trúfam si napríklad na kuracie mäso s prílohou. Predtým som si nevedel ani sám oprať. Teraz to už viem, aj keď si občas nechám poradiť. Čiastočná sebestačnosť je pre mňa uspokojivý pocit. Doposiaľ som sa nenaučil zvládať až tak veľa vecí, lež to, čo som sa doteraz naučil, si už viem patrične vychutnať.

Podarilo sa ti nájsť si prácu alebo už pracuješ?

Zatiaľ naplno nie. Občas som pár hodín mesačne pracoval ako dobrovoľník. Napríklad som upratoval, alebo som venčil psíkov. Kontakty mi dávajú pracovníci v MOSTe. Postupne by som sa chcel zamestnať. Keďže som na invalidnom dôchodku a dostávam peniaze za asistenta, cítim sa štátu zaviazaný. Keďže poberáme peniaze, chcem byť aspoň niečím užitočný.

Ako si spokojný so službami v Dss- MOST?

Je mi tu dobre. Navštevoval som dva stacionáre, ale MOST je z nich najlepší.

Čo by si chcel v živote dosiahnuť? Máš nejaký cieľ?

Pôvodne som robil len dobrovoľnícke práce, teraz chcem pracovať a dostávať za to peniaze. Keby som si dokázal sám zarobiť, mohol by som ich dať mame alebo niekomu, kto by ich potrebovali viac ako ja.

Čo by si odporučil ďalším pacientom?

Súhlasím s kamarátom Róbertom. Aby brali lieky poctivo, pravidelne a aby sa s tým nezahrávali. Neskúšali drogy, alkohol ani cigarety. Odporúčam im chodiť do zariadení ako je MOST. Dôležité je aj nájsť si čas na oddych pre seba a svojich blízkych. S ľuďmi treba komunikovať a nebáť sa podeliť o svoje radosti a starosti.

-ŽB-

zdroj:

Text bol zverejnený v novinách pre pacientov Na ceste, číslo 4, ročník II., apríl 2014, prevzaté so súhlasom C4P, s.r.o.

admin: Zuzana Zatloukalová