Radomír (19) z Bratislavy s detskou mozgovou obrnou mal na začiatku života ťažké vyhliadky. Ošetrujúci neurológ oznámil rodičom, že Radomír nikdy nebude chodiť a nebude vzdelávania schopný. Doteraz absolvoval 3 ortopedické operácie, rehabilitácie a už chodí po vlastných. Aktívne sa venuje plávaniu a vyhráva jednu súťaž za druhou. Jeho snom je mať vlastný Handbike.

Ako ste sa dozvedeli o projekte Nezastaviteľní?

O projekte som sa dozvedel od Slovenského paraolympijského výboru, kde mi to odporúčali a na základe toho som sa do projektu prihlásil. Mal som však iba malú nádej, že ma vyberú, ale milo ma to prekvapilo. Bol som veľmi šťastný, že mám možnosť získať pomôcku, ktorú chcem.

Nezastaviteľní
Chýba ešte 24 856,5 €

Nezastaviteľní

Nadácia Pontis

Projekt Nezastaviteľní pod záštitou značky Birell už 5 rokov pomáha tým, s ktorými sa osud nemaznal. Tento rok projekt pomôže vrátiť sa k aktívnemu životnému štýlu 21 ľuďom zo Slovenska a Česka. Zmyslom projektu Nezastaviteľní je motivovať zdravých ľudí k tomu, aby športovali a tým pomohli hendikepovaným.

Čím vás projekt Nezastaviteľní oslovil?

Skvelá myšlienka. Navyše, ľudia sú tu veľmi priateľskí, dá sa s nimi porozprávať o všetkom možnom.

Je tento projekt motiváciou aj pre iných ľudí?

Myslím si, že by to každý mal skúsiť a dostať šancu. Aj keby ho nevybrali.

Akému športu sa venujete?

Venujem sa klasickému plávaniu. Som niekoľkonásobný majster Slovenska, z Maďarska mám niekoľko tretích miest a pár druhých. Na jeseň som skončil tretí v Českej republike. Mal som možnosť ísť na majstrovstvá Nemecka v plávaní, tam sa každý rok teším. Za celú plaveckú sezónu je to môj najobľúbenejší pretek. Plávam všetky spôsoby, ale viac sa venujem prsiam a kraulovi. V zime napríklad aj lyžujem. Žiadam o Handbike kvôli tomu, že aj keď už mám trojkolesový bicykel, Handbike by som chcel využívať na posilnenie rúk.

Čo vás motivuje športovať?

Plávanie mi dalo možnosť spoznať nových ľudí, nové kultúry sveta a cestovať. Zároveň mi to dalo možnosť posunúť sa vpred a spoznať svoje hranice.

Viete si predstaviť svoj život bez športu?

Neviem, pretože šport mi dáva možnosť spoznať niečo nové a výrazne ma posúva v rámci môjho hendikepu. Keby nebolo športu, tak možno nie som tam, kde som teraz zo zdravotného hľadiska.

Čo robíte vo svojom voľnom čase?

Moja závislosť sú autá. Zisťujem si informácie o autách, chcel by som do budúcnosti s nimi pracovať. Momentálne ich veľmi rád fotím. Mám aj vodičský preukaz a jazdím. Zároveň chodím aj do školy, som v druhom ročníku na Obchodnej akadémii v Bratislave. V budúcnosti by som sa ale chcel venovať autám. Môj hendikep mi neumožňuje byť automechanikom, čo by bolo pre mňa snom, tak by som sa chcel venovať predaju áut.

Čo je váš hendikep?

Od narodenia mám detskú mozgovú obrnu - triparetická forma s akcentom do dolných končatín. Najviac mám teda postihnuté nohy. Od malička sa mi nenaťahovali šľachy a musel som ísť na tri otopedické operácie. Pred poslednou operáciou som chodil, ale posledná bola veľmi závažná. Tri roky po nej som ostal na vozíku, no potom som si povedal, že budem chodiť. Absolvoval som veľa liečení a opäť chodím po vlastných nohách, teraz prejdem tak 200 metrov. Výrazne mi k tomu dopomohol aj šport. Zo začiatku po operácii to bolo veľmi náročné, lebo to bolelo a mal som slabé nohy. Po operácií som mal aj nadváhu, ktorej som sa musel zbaviť, lebo to pre kĺby bolo namáhavé. Šport mi pomohol schudnúť 17 kíl za rok.

Ako váš hendikep vníma vaše okolie?

Moje okolie ma vníma ako veľmi pozitívneho človeka, ktorý sa snaží zo života dostať maximum a ktorý sa nevzdáva.

Je pre vás ťažké vyrovnať sa so svojim hendikepom?

Nepozerám sa na minulosť a určite sa ňou neriadim, lebo je to zbytočné. Snažím sa riadiť budúcnosťou a chcem byť pozitívne naladený.

Máte životné motto?

Motto nemám, ale je to o silnej vôli človeka, čo chce dosiahnuť. Treba si plniť sny a ísť si za nimi.