„Dnes jezdím jak stroj," konštatuje Zdeněk. Je štvrtok, prvý deň festivalu. Turnikety pri vstupe chrlia ďalšie vlny návštevníkov obťažkaných batohmi. Päť nosičov v pásikovaných tričkách na striedačku kmitá po poloprázdnej letiskovej dráhe na špeciálnych trojkolkách naložených batožinou. Za 10 minút sú späť a nakladajú ďalšiu várku. Interval sa predlžuje so stúpajúcim množstvom ľudí.

Marcel plní balóny a héliovým hlasom vykrikuje: „Odvezieme vám batožinu, nech sa páči!" Svalovci a mačovia odmietavo krútia hlavou a ruksaky a svoje slečny si pritisnú ešte silnejšie k telu. Ďalší kráčajú rovno k nášmu stánku, pamätajú si nás z minulého roka. Ktosi s úľavou vykríkne: „Vy ste to najlepšie na Pohode!"

Nosiči batožín Nota bene
Chýba už len 1 512,57 €

Nosiči batožín Nota bene

Proti prúdu, vydavateľ Nota bene

Dávame šancu ľuďom bez domova, aby si pomohli sami. Predávajú časopis Nota bene a niektorých z nich zamestnávame ako Nosičov batožín na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave.

Ako naschvál, práve keď sa pri nás zastavia reportérky z denníka N, zavládne menší chaos. Párik ovešaný batožinami sa rozpačito obzerá pri prázdnej rikši. Nikto z nosičov sa nemá k činu. Voľná trojkolka má ako jediná vozík vpredu a zle sa s ňou manévruje. Situáciu zachraňuje Zdeněk. V slamenom klobúku a s cigaretou v kútiku úst osedláva tátoša. „S touto rikšú to ide ťažšie, čo mi vyhovuje. Na ty lahké nemám cit," hovorí. Kedysi boxoval a tvrdí, že jeho telo potrebuje záťaž. Aby si udržal kondičku, nosí kufre na stanici. „Keď behám a makám, nič ma nebolí."

Po práci vyrážajú chlapi na večeru, na obľúbené gazdovské panvičky. Hoci Zdeněk vyhlasuje, že koncerty sú pre mladých, aj jeho strhne energická smršť britskej punkovej dvojice Slaves s polonahým bubeníkom, ktorý za bicími stíha spievať aj tancovať. Spať idú okolo druhej. Pavel po 40 rokoch znovu v stane. Nie však na dlho. So Zdeňkom buntošia už o štvrtej ráno.

Fantastická, pokojná, upršaná

Taká je tohtoročná Pohoda podľa Doda. Aj v piatok ráno ho dážď zaženie do stánku Nota bene, kde všetci nosiči spoločne raňajkujú. Neodmysliteľnou kávou ich hojne zásobuje nový kamoš Drobec so svojou pojazdnou kaviarničkou. Z vďaky za menšiu pomoc pri prevoze.

Dodo nosí batožinu na festivale už druhýkrát a skúsene obslúži aj stánok Nota bene. Po práci si vyvalený v tráve s našou riaditeľkou Zuzou vychutnáva koncerty, napríklad aj kapelu Rodrigo y Gabriela. Nevynecháva ani rozširovanie obzorov – diskusiu o knižke o utečencoch či debatu s OZ Vlk o slovenských lesoch. „Uvedomil som si, že čistenie lesa od spadnutých stromov a konárov lesu nepomáha. Hnijúce drevo lesu neškodí, práve naopak."

Dodo si odskúša aj video s virtuálnou realitou o živote ľudí bez domova, ktoré vzniklo v spolupráci s darcovským portálom dobrakrajina.sk Nadácie Pontis a vyrobilo.sk. Stihne si dať odmerať aj hladinu cukru a tuku. Vraj ju má výbornú a smeje sa, že jeho domáca váha s tým tak úplne nesúhlasí. Frontálny útok na hladinu cukru sa odohrá aj pri jednom stánku s jedlom. Doda odhalia, že je z Nota bene a obdarujú ho palacinkou. „Nerozumiem ľuďom, ktorí Pohodu kritizujú, že tam chodia slniečkári a feťáci. Ja som tu stretol veľa príjemných, rozmýšľajúcich a vnímavých ľudí, a kopec rodín s deťmi. Veľmi som si tu oddýchol. To, že som nevyspatý, je iná vec!"

Veľa toho nenaspal ani Marcel, náš bývalý nosič batožín. Na Pohode je prvýkrát a užíva si ju naplno. Každý deň po šichte korzuje medzi pódiami, okrem koncertov sa po rokoch opäť korčuľuje, tancuje na silent disco a dokonca stiahne na pivo bývalého šéfa Petra. Marcel pracuje ako SBS-kár v bratislavskej Bille a do práce dochádza z Komárna, kde žije s chorou mamou, o ktorú sa stará.

V práci nedávno zažil scénu ako z akčného filmu. Počas nočnej smeny predajňu prepadli maskovaní zlodeji so zbraňou. „Cítim sa, akoby som sa druhýkrát narodil," hovorí. Z práce dostal platené voľno na zotavenie a strávil ho s nami. „Prišiel som sa sem odreagovať a pomôcť." Vrcholom Pohody je preňho kapela mladých rómskych muzikantov Lomnicke čhave. Domov odchádza šťastne nevyspatý a pevne rozhodnutý: „Na budúci rok som tu zas."

Neznesiteľná ľahkosť bankrotu

V Pohodových novinách sa stáva hrdinom dňa náš nosič Laco. Práve dáva rozhovor do denníka N. Laco je čerstvo oddlžený. Cez osobný bankrot sa zbavil viac ako desaťtisícového dlhu. Keď sa pred pár dňami túto novinku dopočul, bol si niekoľkokrát zabehať. Ale aj tak tomu stále nedokáže uveriť.

Zbankrotovať a nájsť si prácu však nestačí, je potrebné aj cenovo dostupné bývanie. Laco býva s ťažko chorou priateľkou v malom bytíku, ktorý si prenajíma s pomocou nášho OZ Proti prúdu, vydavateľa Nota bene. „Bratislava na tom s bývaním nebude lepšie, pokiaľ to ostane len na ľuďoch, ktorí chcú zbohatnúť," hovorí. Podľa Laca sa zdražujú nielen byty, ale už aj ubytovne, ktoré boli doteraz pre ľudí s nižšími príjmami ako-tak prijateľné. Firmy ich hromadne obsadzujú sezónnymi robotníkmi. Väčší dopyt dvíha ceny ubytovní tak, že niektoré už nezaplatia ani ľudia, ktorí síce pracujú, ale majú nízky zárobok.

O bývaní je reč aj v stánku Nota bene. Diskutujeme o tom, kde majú bývať ľudia so 400 eurovými mzdami, ktorí sa napríklad denne starajú o naše žalúdky v jedálenských prevádzkach, umývajú riady alebo upratujú ulice. Minimálna mzda pokryje akurát nájom za jednoizbový byt v hlavnom meste, a ešte treba aj jesť.

S anketovou otázkou Kedy človek prestáva byť „bezdomovcom"? vyrážame medzi ľudí.V odpovediach sa skloňuje slovo stabilita – stabilné bývanie, stabilná práca, stabilné vzťahy. „Bez domova prestávaš byť vtedy, keď máš nájomnú zmluvu a vieš, že sa domov môžeš vrátiť kedykoľvek," hovorí mladý programátor Viktor z Nitry. Nuž, náš Zdeněk musí z Pohody odísť tak, aby dorazil do ubytovne do dvadsiatej druhej. Neskôr tam už nikoho nevpustia a musel by spať vonku. „Človek na ubytovni je stále bez domova, lebo toto bývanie si nevybral on sám. Je to len východiskom z núdze," konštatuje Rasťo, obchodný zástupca zo Zvolena.

Ako premýšľajú o svojom bývaní mladí vysokoškoláci? „Na Slovensku je stále trend, že ľudia chcú vlastné bývanie. Vo svete žijú ľudia bežne v nájmoch, ponúka to väčšiu flexibilitu," konštatuje Viktor z Nitry. Priznáva, že tiež sníva o vlastnom byte. „Hypotéku veľmi zvažujem, lebo si myslím, že na Slovensku by bola odvaha žiť celý život v podnájme," hovorí Erik z Levíc. Andy z Bratislavy pragmaticky skonštatuje, že nájomných bytov na Slovensku je jednoducho primálo.

Pohoda tak úplne nekončí

Kapely dohrali, festival končí a naši nosiči pomaly odchádzajú domov. S trochou nostalgie, no zároveň nabití pozitívnou energiou. Nosili vo štvrtok a v piatok do 20.00, a po prvýkrát aj v nedeľu doobeda. Odniesli 646 batožín, pomohli 381 ľuďom a do rúčok malých návštevníkov vložili viac ako 600 balónikov. Peťo, ktorý nosičov koordinoval, ocenil ich prácu aj to, že sa nenechali uniesť atmosférou, v ktorej pivo tieklo prúdom... Ani Tomáš si festival nestihol veľmi užiť, na starosti mal celú logistiku a bol rád, že stihol vidieť aspoň Marka Lanegana a Sleaford Mods. No po celý čas sa tešil z kompostovateľného riadu a širokého výberu vegetariánskych jedál.

Pre nás všetkých, a najmä pre nosičov, sa Pohoda tak úplne nekončí. Pásikované tričká zostanú ich uniformou počas celého leta. A ostávajú aj noví priatelia. Hneď na druhý deň po návrate domov na Doda už z diaľky mával Drobec z pojazdnej kaviarne pána Králička. Nech sa vraj určite zastaví na kávu! A hoci jeden z nosičov mal cestou aj nepríjemný zážitok – revízor si od neho vypýtal neadekvátne vysokú pokutu za chýbajúci lístok na batožinu – skončilo sa to optimisticky. Neznámy darca si o tom prečítal na Facebooku a pokutu mu preplatil...

Len málokde sa na jednom mieste zíde toľko dobre naladených, vnímavých a tolerantných ľudí ako na Pohode. Je to festival, ktorý nás trochu postrkuje stať sa lepšími a „vidieť tých, ktorých nevidíme, prijať tých, ktorých neprijímame a pomôcť tým, ktorí si sami pomôcť nevedia".

Ďakujeme organizačnému tímu festivalu za spoluprácu, ktorá aj tento raz fungovala výborne. Tešíme sa, že sme sa mohli na festivalovej pohode podieľať.

Výhercovia súťaže Nota bene kvízu o dva lístky na budúcoročnú Pohodu sa nájdu v októbrovom čísle Nota bene.

text: Sandra Pazman Tordová foto: Marcel Pazman

NOSIČI NOTA BENE

je projekt zamestnávania a oddlžovania určený pre ľudí, ktorí stratili domov. Už tretí rok nosiči batožín pomáhajú na bratislavskej Hlavnej stanici starším ľuďom a ženám s kuframi. Vďaka tomu si splácajú dlhy. Od začiatku projektu sme na trvalý pracovný úväzok zamestnali dvanásť predajcov Nota bene. Dodnes splatili viac ako 15 000 eur dlhov a odniesli 1 600 ton batožín. Päť z nich si našlo novú prácu a štyria si splatili takmer všetky svoje dlhy. Projekt Nosiči batožín v roku 2017 finančne podporil Magistrát Hlavného mesta SR Bratislava a spoločnosť Accenture Nadačný fond – Nadácie Pontis.