Oleksandra prišla o manžela, Ruslan zasa o manželku. Obaja vedeli, že druhú šancu na lásku už nepremárnia. Stretli sa a zaľúbili sa do seba. Ľúbili sa tak veľmi, že sa rozhodli ostať spolu. Začali spoločne podnikať s oblečením a kúpili si domček, ktorý postupne prerábali.

Oleksandra a Ruslan žili v Luhansku na Ukrajine. Potom však prišla vojna a choroba. Bomba im zničila časť domu. Zhubná choroba si u Oleksandry vypýtala chirurgický zákrok a chemoterapiu. Prístup k liečbe vo vojnou zmietanom Luhansku bol náročný. Oleksandrinho syna, ktorý sa netajil proukrajinským zmýšľaním, ruskí separatisti v Luhansku zbili a vyhrážali sa mu, aby vypadol z Luhanska. A s ním aj celá jeho rodina.

Dajme šancu utečencom
Chýba ešte 5 318,4 €

Dajme šancu utečencom

Liga za ľudské práva

Pomáhame utečencom, ktorí na Slovensku žiadajú o azyl, ako aj tým, ktorým už bola poskytnutá medzinárodná ochrana. Snažia sa tu žiť, naučiť sa slovenský jazyk, nájsť si prácu, začleniť sa do našej spoločnosti... začiatky sú ťažké a my našim klientom pomáha ich prekonať a viesť plnohodnotný život.

Kedysi si Oleksandra s Ruslanom sľúbili, že spolu ostanú „v dobrom, aj v zlom". Opustili svoj dom a presťahovali sa do Kyjeva. Ruslan zarábal ako zvárač, Oleksandra absolvovala nákladnú liečbu, ktorú z veľkej časti museli hradiť sami.

V Kyjeve bolo bývanie veľmi drahé, manželia preto bývali v chatke v rekreačnej oblasti. Neskôr im dovolili zadarmo bývať v sklade v hangári fabriky, kde Ruslan pracoval. Ako presídlenci z východu Ukrajiny čelili neustálym prekážkam. Práva presídlencov sú viazané na registráciu pobytu na konkrétnej adrese. Majitelia domov a bytov sú však nedôverčiví a neradi dávajú ľuďom z luhanskej či doneckej oblasti súhlas s registráciou pobytu na ich nehnuteľnosť.

Keď sa život presídlencov, utečencov vo vlastnej krajine, stal pre Oleksandru a Ruslana neznesiteľným, Ruslan sa vybral za prácou do Poľska. Oleksandra sa vybrala najkratšou cestou na Slovensko. Prípad Oleksandry vyhodnotili slovenské úrady ako hodný osobitného zreteľa. Uznali, že útrapy, ktoré presídlenci na Ukrajine zažívajú, sú pre človeka s ťažkou chorobou osobitne neznesiteľné. Oleksandra získala azyl z humanitárnych dôvodov a doklad o pobyte na desať rokov.

Ruslan prišiel po šiestich mesiacoch skromného zárobku v Poľsku za Oleksandrou na Slovensko. Jeho žiadosť o azyl však bola odmietnutá. Azyl z humanitárnych dôvodov sa na rodinných príslušníkov nevzťahuje a v jeho prípade slovenské úrady humanitárne dôvody na preklenutie prílišnej tvrdosti zákona nevideli. Nepomohla ani žaloba na súd. Po pobyte v azylovom tábore začali manželia žiť v Košiciach. Ruslan je šikovný a zručný. Celý byt dal do poriadku a keď sa mu po deviatich mesiacoch ponúkla dočasná možnosť pracovať, neváhal ani deň.

V spoločnej domácnosti s nimi v Košiciach žije mačka Soňa. Oleksandra mi ukazuje jej pas spoločenského zvieraťa. Je to paradoxné, ale oveľa jednoduchšie bolo pre manželov vybaviť pobyt pre Soňu ako pre Ruslana. Po neúspechu v azylovom konaní sa Ruslan vrátil na Ukrajinu vybaviť biometrický pas a ostatné dokumenty. Vrátil sa do Košíc a podal žiadosť o pobyt na Slovensku, aby tu mohol žiť s manželkou. Na rozdiel od azylu je však tento postup finančne náročný. Všetky doklady z cudzej krajiny je potrebné dať úradne overiť a preložiť do slovenčiny (preklad jednej strany stojí 20 eur). Okrem toho úrady od Oleksandry vyžadujú preukázanie finančného zabezpečenia pobytu pre seba a jej manžela vo výške takmer 4.800 eur.

Pre Oleksandru, ktorú košický úrad práce uznal za ťažko zdravotne postihnutú osobu s potrebou doprovodu, je to nesplniteľná požiadavka. Avšak, Ruslan a Oleksandra si požičali od príbuzných, aby túto prekážku prekonali.

Teraz Oleksandra a Ruslan čakajú. Keď polícia rozhodne o pobyte, ešte stále si nevydýchnu. Ruslan potrebuje preukázať zaplatenie zdravotného poistenia a absolvovať povinnú zdravotnú prehliadku cudzinca, ktorá stojí takmer 300 eur.

Aby mohol Ruslan pracovať, potrebuje následne požiadať o pracovné povolenie. Zamestnal by sa okamžite. S jeho pracovitou povahou už mal niekoľko ponúk. Musíme však získať súhlas úradu práce. Ak nám úrad súhlas nedá, lebo bude chrániť slovenský trh práce, Ruslan si bude musieť založiť živnosť a riešiť zápis do obchodného registra, aby sa mohol o svoju ťažko chorú manželku postarať, čo sú však ďalšie náklady spojené so zapísaním zahraničného subjektu do obchodného registra.

Manželia sú však vytrvalí a vedia, že spoločne prekonajú všetky prekážky. Sú majstri v tom, ako dokážu vyžiť len z mála. Minulú sezónu pestovali uhorky v kuchyni a paradajky na balkóne. V lete nevynechali jedinú príležitosť zbierať ovocie, huby, sledujú výpredaje, zavárajú, konzervujú. Po známosti sa im podarilo zadovážiť si schátranú záhradku a už teraz majú naplánované, čo v nej budú sadiť na jar. V byte im už dávno vyklíčili prvé priesady.

Oleksandra a Ruslan čakajú na deň, kedy im zazvoní telefón a nebude to omyl, ale Liga za ľudské práva s dobrou správou, že Ruslanov pobyt a pracovné povolenie sú vybavené. Aby tento proces zvládli, poskytujeme im bezplatnú pro bono právnu pomoc. Táto sympatická dvojica veľmi potrebuje aj vašu podporu, aby mohli uhradiť ich výdavky na Ruslanovu vstupnú zdravotnú prehliadku cudzinca a zdravotné poistenie, kým Ruslan začne pracovať. Ak chcete pomôcť, pošlite im malý finančný dar cez našu zbierku TU, aby sa nemuseli obávať, z čoho uhradia výdavky, ktoré im vznikajú pri snahe získať legálne oprávnenie na spoločný život na Slovensku.

Ak bývate v Košiciach a okolí, potešia sa aj vecným darom, napríklad náradiu a vybaveniu, ktoré by im pomohli pri prácach na záhradke, alebo nevyhnutných úpravách okolo chatky. Pani Oleksandre by sa tiež zišiel tlakomer. Ak chcete darovať vecný dar, píšte na hrl@hrl.sk.

Veľmi pekne vám v mene Oleksandry a Ruslana ďakujeme.