Mala som trému. V minulosti som už čo-to odučila, ale nevedela som, či to ešte viem -stáť pred tak vzácnym a dôležitým publikom ako sú deti. Tie, ktoré raz budú meniť našu krajinu. Riaditeľka školy ma však povzbudila. Je to výnimočná žena, ktorá považuje za jednu z priorít vo vzdelávaní práve rozvíjanie kritického myslenia a výchovu žiakov k tomu, aby vedeli tvoriť spoločnosť bez predsudkov. Dokázala to aj svojou prítomnosť na jednej z hodín, ktorú sme v EDUMA vďaka nášmu vzdelávaciemu portálu www.onlinezivakniznica.sk pripravili. Chcela povzbudiť aj ostatných učiteľov, aby sa tiež zúčastnili a rozvíjali.

Deti dokážu byť vnímavé

Akadémia kritického myslenia
Chýba už len 1 574,2 €

Akadémia kritického myslenia

Od emócií k poznaniu - EDUMA

Chceme na Slovensku tvoriť vnímavú spoločnosť. Snažíme sa odbúravať strach a predsudky voči zraniteľným skupinám ľudí cez porozumenie ich potrieb, prekážok a prežívanie. Na to, aby sme im rozumeli viac, využívame storytelling a emocionálne učenie a práve o tom je aj naša 4vé Akadémia rozvoja kritického myslenia.

V Budimíri majú veľmi peknú školu. Už len pri kráčaní po schodoch sa deti môžu učiť po anglicky. Kráčajúc hore do triedy ma čakali tri vyučovacie hodiny strávené s troma rôznymi triedami šiestakov. Pred prvou triedou ma vystríhali. Upozornili ma na to, aby som sa pripravila na triedu plnú živlov. V kútiku srdca som sa potešila, veď je to moja šálka kávy. A napokon, naozaj. Prišla trieda, s ktorou bolo užitočné si hneď na začiatku stanoviť pravidlá nášho spoločne stráveného času. Avšak, od toho momentu ma neprestali prekvapovať. Veľmi dobre poznali, čo znamená slovo predsudok či stereotyp. Oni boli práve tí, o ktorých ma mohli učiť. Do školy som priniesla jeden z našich príbehov o Maťovi bez rúk. Je súčasťou našej Online živej knižnice a je to veľmi silný príbeh mladého muža o tom, čím všetkým v našej spoločnosti prechádza.

Ešte pred spustením videa som im položila pár otázok. Prekvapovali ma každým okamihom. Nevideli problém v tom, aby Maťo dokázal variť či hrať futbal. Radi by ho prijali za svojho spolužiaka. Keď som ich požiadala, aby mi na papier napísali názvy krúžkov, ktoré by Maťovi, ako spolužiakovi, odporučili, padali tam bežné krúžky ako futbalový, hokejový, turistický, skautský, krúžok varenia či kreslenia. Keď som sa ich zo záujmom pýtala, čo si myslia, ako by to dokázal bez rúk, neváhali a rýchlo reagovali. „Jasné, že by sme mu pomohli.“ Alebo. „To by nebol problém - tak by sme ho poniesli.“ Alebo. „Objednal by si takú robotickú ruku, ktorou by to dokázal. A keby na to nemal, tak by sme urobili zbierku“. Vtedy som sa sama seba pýtala, čo tu robím. Tieto deti nás majú učiť o rúcaní stereotypov a to stále rozprávam o triede, ktorá je istým „postrachom“ na škole.

Video Maťa je voľne dostupné. Pozrite si ho na našom portáli onlinezivakniznica.sk


Odkazy pre Maťa

To, že je naša debata o stereotypoch dôležitá, som zistila až v ďalších triedach, kde žiaci zo vzorných tried boli presvedčení, že Maťo by nezvládol žiaden krúžok maximálne spevácky a možno nejaký komunikačný. Avšak po spoznaní Maťa prostredníctvom Online živej knižnice žiaci napísali pre Maťa silné odkazy.

  • „Vďaka tebe som pochopila ako žijete, že dokážete veľa vecí, čo som si ani nemyslela a že aj hendikepovaní ľudia sú skvelí ľudia, ktorých by som chcela za kamarátov.“
  • „Maťo, tvoj príbeh mi otvoril oči, aby som nemal predsudky, rád by som ťa spoznal osobne.“
  • „Maťo si veľmi statočný, neviem či by som to ja dokázala.“

Čakala ma posledná trieda, s ktorou prišla aj ich triedna učiteľka. Ozývali sa v nej hlasy žiakov, ktorí verili, že by Maťo dokázal aj fyzicky náročnejšie činnosti. Boli aj takí, ktorí neverili, že si Maťo vie zaviazať šnúrky. Avšak po vzhliadnutí jeho príbehu šikovne upravovali zoznam krúžkov, ktoré by Maťovi odporučili (a zoznam narastal). Deti sa zrazu chceli dozvedieť viac. Dokonca sa ukázalo, že práve žiaci, ktorí nemajú najlepšie študijné výsledky, vedeli lepšie pracovať s príbehom Maťa a s vlastnými predsudkami. Jedničkári sa naopak podľa triednej učiteľky zapájali zriedkavo a neraz si lámali hlavu nad tým, ako je možné, že človek bez rúk dokáže úplne bežné veci a zvládol by aj kuchársky krúžok.

Mnohí žiaci odchádzali s predsavzatím, že skôr ako uveria tomu, čo sa hovorí v televízii a medzi ľuďmi o ľuďoch s prekážkami, Rómoch, utečencoch alebo iných ľuďoch na okraji spoločnosti, sa budú snažiť najprv spoznať ich príbeh alebo získať viac objektívnych informácií. Mnohí, ktorí zanechali odkaz pre Maťa, ďakovali za to, že dostali možnosť sa konfrontovať s vlastným strachom a pocitmi a prekonali ho. Na jeho príklade sa naučili odhaliť svoj stereotyp. Boli odhodlaní pracovať zo svojimi stereotypmi cez spoznávanie a lepšie vyhľadávanie si informácii na dané témy.

Som vďačná, že nám Základná škola v Budimíri dala túto možnosť a vytvára priestor aj pre iný spôsob výučby a prácu s mladými. Aké je moje najsilnejšie poznanie z tohto dňa? „Tí, voči ktorým máme my sami predsudky, sú nám často v ich porážaní vzormi.“

Anežka Karľa, EDUMA, n.o.