Výber zastupovať naše zariadenie na zasadaní padol na pána Štefana Matiašovského, ktorý je v Claudiane považovaný za mladého muža s rozhľadom, aktívnym záujmom o dianie naokolo a spoznávanie sveta. Svoje pozorovania a zážitky často vkladá do krátkych písaných poviedok a zamyslení, preto bolo jeho úlohou priniesť z Bruselu reportáž písanú formou denníka, z ktorej kúsok vám ponúkame...

Moje tri dni v Bruseli!

Okná do sveta
Chýba ešte 1 001,35 €

Okná do sveta

Claudianum

Pracujeme na vybudovaní podporovaného bývania pre mladých ľudí s mentálnym postihnutím. Spolu s Vami sme urobili veľký krok v rekonštrukci vybraných priestorov - výmenu okien. Chceme pokračovať ďalej a každý deň otvárať symbolické okná, prepájať svet zdravých a postihnutých.

V decembri som bol na zaujímavom výlete v Bruseli. Šli sme tam so Saškou Dzurekovou na pozvanie pani europoslankyne Jany Žitňanskej. Jedným cieľom bolo doručiť jej osobne vianočné pohľadnice, ktoré si u nás objednala. Druhým cieľom bolo zúčastniť sa na štvrtom zasadnutí Európskeho parlamentu zdravotne postihnutých a priniesť z neho reportáž.

UTOROK 5. 12. 2017

Ráno som musel vstávať o 5:30. Odchádzali sme do Bratislavy, kde nás už čakal autobus. Bol úplne plný, veľká skupina ľudí. Okrem nás tam boli ľudia na vozíčkoch, nevidiaci, nepočujúci a ich asistenti, mamička so synom s Downovým syndrómom a iní. Z viedenského letiska nám o 9:30 letelo lietadlo do Belgicka. Predtým sme ale museli prejsť aspoň dvoma prísnymi kontrolami. No čo vám budem hovoriť! Mali sme riadnu rozcvičku. A to sme nevedeli, že v ten deň nás to čaká ešte niekoľkokrát v bruselskom parlamente. Let do Bruselu trval 1 hodinu 40 minút. Ponáhľali sme sa do parlamentu. Po obede nám porozprávali o tom ako vlastne funguje Európsky parlament a stretli sme sa už aj s pani Žitňanskou. Večer nám premietali slovenský dokumentárny film s názvom „Nehodní žitia", ktorý rozprával o výlete slovenských vozíčkarov do Osvienčinu, aby si tak pripomenuli zverstvá ktoré páchali nacisti počas druhej svetovej vojny aj na ľuďoch s postihnutím. Bolo to smutné, ale pravdivé a poučné.

STREDA 6. 12. 2017

Ráno sme mali budíček o 6:30 a po raňajkách sme šli znova do parlamentu. Začínali sme znova kontrolou (smiech). V ten deň sme boli v rokovacej sále, kde bolo spomínané zasadanie. Sála bola obrovská a postupne sa zapĺňala ľuďmi. Boli tam zástupcovia z 23 krajín Európskej únie s rôznymi postihnutiami a ich asistenti. Všetci sme dostali na uši sluchadlá, v ktorých bol preklad, pretože rečníci hovorili vo viacerých jazykoch. Veľa sa hovorilo o právach ľudí s postihnutím, ktoré nie sú rovnaké vo všetkých krajinách. Napríklad si pamätám, že nie vo všetkých krajinách európskej únie majú právo ísť voliť aj ľudia s mentálnym postihnutím. U nás to umožnené už máme.

ŠTVRTOK 12. 2017

V tento deň sme si už len stihli pozrieť katedrálu, kde som zapálil sviečku za všetkých kamarátov v Claudiane a ich rodiny. Pozreli sme si aj múzeum a museli sme ísť domov. Keď sme boli v lietadle a šli sme pristáť, v diaľke som zbadal večernú vysvietenú Viedeň. Bolo to pekné. Na Brusel budem mať stále krásne spomienky (úsmev).

A nám už len na záver zostáva dodať, že 4. zasadnutie Európskeho parlamentu zdravotne postihnutých sa venovalo trom kľúčovým právam zo Svetového dohovoru o právach ľudí s postihnutím a to právu voliť pre všetkých ľudí bez rozdielu, rovnoprávnosti v uplatňovaní sociálnych práv pre všetkých občanov EÚ a právu na prístup k informáciám vo forme, ktorá je pre dané postihnutie zrozumiteľná, s právom účasti vo verejných fórach, diskusiách, politike. Napriek tomu, že sa všetky krajiny EÚ pokladajú za demokratické a teda deklarujúce slobodu v uplatňovaní práv svojich občanov, pravdou je, že vo všetkých existuje ešte príliš veľa bariér, ktoré kladú svojich občanov do pozície rovných a rovnejších. Konfrontovať s tým sa musia najmä ľudia, ktorí sú nositeľom nejakého postihnutia a teda nejakým spôsobom nespĺňajú celospoločenskú normu. Zostáva tu preto pre nás všetkých ešte veľký priestor pre zamyslenie, prácu a nápravu. A ako sa to týka nás ostatných? Slovami Maureen Piggot , členky výkonného výboru Európskeho fóra postihnutých pri EP: „Kým aj posledný človek v tejto spoločnosti nebude slobodný v uplatňovaní svojich práv, nikto z nás nebude slobodný."

Štefan Matiašovský a Alexandra Dzureková za RS Claudianum