Ďakujem IPčku za príležitosť pomáhať mladým.

Prvýkrát som o IPčku počula, keď dve mladé sympatické slečny prišli spraviť prednášku spojenú s náborom do mojej školy, kde som študovala sociálnu prácu. IPčko ma od prvého momentu zaujalo a aj keď som v tom čase absolútne neuvažovala o dobrovoľníctve v tejto organizácií, začala som ich činnosť sledovať a stala som sa ich fanúšikom.

O dva roky neskôr som sa spoznala s Marekom, programovým riaditeľom, s ktorým som spolupracovala na jednom projekte (mimo IPčka). Postupne som spoznala aj pár poradcov a IPčko som začala vnímať aj z inej, ako len fanúšikovskej perspektívy.

Online psychologická pomoc
Chýba ešte 18 999,5 €

Online psychologická pomoc

IPčko

Až 1000 mladých ľudí zo Slovenska ročne sa obracia na našu internetovú poradňu s túžbou spáchať samovraždu. Hľadajú pomoc. IPčko už ôsmy rok denne, bezplatne, takýmto mladým ľuďom zachraňuje životy.

A o ďalší rok neskôr.....

Marek mi ukázal vizuál pripravovaného náboru nových poradcov do IPčka. Išlo o nábor s témou „Na prax nikdy nie je (ne)skoro". Spomínam si, že po prečítaní som povedala: „Keby som psychológ, tak neváham ani sekundu a posielam prihlášku." Marek sa usmial a povedal, že veď IPčko berie aj sociálnych pracovníkov. Začala som sa smiať, ale v hlave som už mala malilinkého chrobáčika. Začala som o tom naozaj uvažovať a hovorila som o tom s ľuďmi v mojom okolí. Mala som z toho veľký rešpekt a popravde...aj strach. Vedela som, že na IPčko sa obracajú mladí ľudia s naozaj ťažkými osudmi a že IPčko doslova zachraňuje životy. Aj keď som mala teoretické vedomosti o poradenstve a krízovej intervencii, praktické skúsenosti som v tom čase mala minimálne, až žiadne, a preto som si nedokázala predstaviť priamu prácu s klientom, obzvlášť s klientom v suicidálnej kríze. IPčkovci, ktorých som už poznala, ma stále presviedčali, aby som to skúsila a napriek mojim obavám chrobáčik v hlave pomaly rástol a rástol. Až narástol do takých rozmerov, že som poslala prihlášku. Úspešne som prešla všetkými kolami náboru a čakalo ma náročné obdobie trojmesačného vzdelávania. V útulných priestoroch IPčka som trávila takmer každý víkend. Vzdelávanie bolo veľmi intenzívne, interaktívne a praktické. Po troch mesiacoch, v predvianočnom období som úspešne zvládla záverečné skúšky a stala sa zo mňa plnohodnotná poradkyňa internetovej poradne IPčko.sk.

Bolo to pre mňa čarovné obdobie, plné nových informácií, zážitkov, skúseností a stretnutí s novými ľuďmi. Bola som odhodlaná pomáhať mladým a neustále na sebe pracovať a zlepšovať svoju prácu na poradni. Najsilnejší a veľmi emotívny moment nastal vo chvíli, keď som prvýkrát niekomu zachránila život. Myslím, že si to budem pamätať ešte veľmi dlho. Keď vidíte ako sa v priebehu niekoľkých minút a niekoľkých správ mení postoj a myslenie človeka. Ako postupne stabilizuje svoje emócie, dostáva sa z akútnej krízy a zrazu je ochotný spolupracovať a hľadať iné riešenia svojej situácie, než je samovražda. Ten pocit, že ste toho súčasťou a aj vďaka vám, dá človek životu druhú šancu, je proste neopísateľný.


Práca v IPčku (aj keď ja to za prácu nepovažujem) je veľmi náročná, denne som svedkom tých najťažších životných príbehov, aké si častokrát ani nevieme predstaviť. Som preto veľmi rada, že IPčko je ako rodina, viem, že sa môžem plne spoľahnúť na mojich kolegov, že u nich vždy nájdem pochopenie a podporu.

Môj prvý rok v IPčku mi dal nespočetné množstvo skúseností a zážitkov. Ako poradkyňa som sa posunula dopredu, naučila som sa využívať rôzne metódy a techniky práce s klientom. Spoznala som skvelých ľudí a zažila s nimi mnoho zábavy.

Vážim si, že som súčasťou IPčka.

Simona