Nemám rada eufemizmy, keď sa vraví „odišiel“ namiesto „zomrel“, otvára sa mi nožík vo vrecku. Asi preto, že mi je proti srsti zľahčovanie smrti a umierania. A samozrejme, keď niekto odíde, ešte sa môže vrátiť. V druhom prípade sa to nestáva (ak pravda nejde o dve tisícročia starý príbeh.)
Ľuboš tiež neodchádzal, umieral. Umrel. Prehral boj s ťažkou chorobou, ako sa tajuplne vravi...eva. K nám sa dostal v čase, keď už ho rakovina celkom prerastala, ale voľným okom ju ešte nebolo vidieť. Ani neviem, kedy to začal vedieť. Rozprával zväčša o celkom iných veciach. O rybačke, o tom, ako raz našiel „šťuku v šťuke“ a odvtedy si myslí, že šťuky sú kanibali, o tom ako býval v lese v stane a živil sa tým, čo príroda dala, potom ťažko pracoval u nejakého podnikateľa v Čechách za bývanie v hangári a stravu.
A potom chradol, ochorel, zoslabol. Dva vývody zo žalúdka. V Čechách sa o neho nakoniec starali sestry Vincentky v Starej Boleslavej, nemohol tam však ostať dlhšie a tak sa precestoval k nám do útulku svätej Lujzy. Spočiatku čítal hromady kníh, nosili sme mu Agathu Christie a Conana Doyla, ale čítal takým tempom, že knižnica nestíhala, občas ešte sám prešiel po schodoch až do záhradky, sedel na fajčiarke, nohu cez nohu, na hlave čapica, v ruke cigaretka alebo aj nie, na chodbe mal svoje zelené kreslo, pohodlnejšie je mi v ňom sestrička, dobre sa v ňom číta a na cigaretku nemám tak ďaleko, vravieval.
Neskôr sa nám strácal pred očami, prestával rozumieť, prestával rozprávať, nachádzal sa väčšinou medzi spánkom a bdením, nevedno na ktorej strane viac. Do záhradky už nevychádzal. Iný klient mal raz zbrusu nové okuliare a oduševnene listoval v knihe: „Vidím cez ne ako orol. Tie mi dal Ľuboš.“ Aj všeličo iné začal odrazu rozdávať. Kuchynský nôž, CD s filmami, že mu ich už nebude treba, že ho od nás vynesú len nohami napred, povedal raz v momente medzi otvorením a zatvorením dverí.
Posledný krát sme ho previezli do nemocnice minulý týždeň, brával ešte chemošky, lieky od bolesti, keď už nemohol jesť, dávali mu infúzie. Zomrel v nemocnici v nedeľu 18.9.2016.
RIP Ľuboš.

(text napísala pracovníčka Útulku sv. Lujzy)

Raňajky a čistá bielizeň pre ľudí bez domova
Chýba ešte 9 365,26 €

Raňajky a čistá bielizeň pre ľudí bez domova

Depaul Slovensko

Ľudia, ktorí skončia na ulici, sú odkázaní sami na seba. Nie je to len samota, opustenosť a nepohoda, ktorá ich trápi. Mnohí sú chorí, imobilní, bezvládni… a počasie, ktoré my prežívame ako nepohodu, pre nich znamená ohrozenie života.