Prednedávnom sme Vás prosili o príspevok na nutridrinky pre Ľuboša. Všetko je však už teraz inak.

Nemám rada eufemizmy, keď sa vraví „odišiel“ namiesto „zomrel“, otvára sa mi nožík vo vrecku. Asi preto, že mi je proti srsti zľahčovanie smrti a umierania. A samozrejme, keď niekto odíde, ešte sa môže vrátiť. V druhom prípade sa to nestáva (ak pravda nejde o dve tisícročia starý príbeh.)
Ľuboš tiež neodchádzal, umieral. Umrel. Prehral boj s ťažkou chorobou, ako sa tajuplne vravi...eva. K nám sa dostal v čase, keď už ho rakovina celkom prerastala, ale voľným okom ju ešte nebolo vidieť. Ani neviem, kedy to začal vedieť. Rozprával zväčša o celkom iných veciach. O rybačke, o tom, ako raz našiel „šťuku v šťuke“ a odvtedy si myslí, že šťuky sú kanibali, o tom ako býval v lese v stane a živil sa tým, čo príroda dala, potom ťažko pracoval u nejakého podnikateľa v Čechách za bývanie v hangári a stravu.
A potom chradol, ochorel, zoslabol. Dva vývody zo žalúdka. V Čechách sa o neho nakoniec starali sestry Vincentky v Starej Boleslavej, nemohol tam však ostať dlhšie a tak sa precestoval k nám do útulku svätej Lujzy. Spočiatku čítal hromady kníh, nosili sme mu Agathu Christie a Conana Doyla, ale čítal takým tempom, že knižnica nestíhala, občas ešte sám prešiel po schodoch až do záhradky, sedel na fajčiarke, nohu cez nohu, na hlave čapica, v ruke cigaretka alebo aj nie, na chodbe mal svoje zelené kreslo, pohodlnejšie je mi v ňom sestrička, dobre sa v ňom číta a na cigaretku nemám tak ďaleko, vravieval.
Neskôr sa nám strácal pred očami, prestával rozumieť, prestával rozprávať, nachádzal sa väčšinou medzi spánkom a bdením, nevedno na ktorej strane viac. Do záhradky už nevychádzal. Iný klient mal raz zbrusu nové okuliare a oduševnene listoval v knihe: „Vidím cez ne ako orol. Tie mi dal Ľuboš.“ Aj všeličo iné začal odrazu rozdávať. Kuchynský nôž, CD s filmami, že mu ich už nebude treba, že ho od nás vynesú len nohami napred, povedal raz v momente medzi otvorením a zatvorením dverí.
Posledný krát sme ho previezli do nemocnice minulý týždeň, brával ešte chemošky, lieky od bolesti, keď už nemohol jesť, dávali mu infúzie. Zomrel v nemocnici v nedeľu 18.9.2016.
RIP Ľuboš.

(text napísala pracovníčka Útulku sv. Lujzy)

Raňajky a čistá bielizeň pre ľudí bez domova
Chýba ešte 8 166,96 €

Raňajky a čistá bielizeň pre ľudí bez domova

Depaul Slovensko

Ľudia, ktorí skončia na ulici, sú odkázaní sami na seba. Nie je to len samota, opustenosť a nepohoda, ktorá ich trápi. Mnohí sú chorí, imobilní, bezvládni… a počasie, ktoré my prežívame ako nepohodu, pre nich znamená ohrozenie života.