Ste zvedaví, ako to vyzerá na odbornom workshope programu Smiech nepozná vek? Workshop bol určený klaunom, ktorí začínajú pôsobiť v tomto programe. Práca so seniormi je totiž iná, ako práca s deťmi a vyžaduje si špecifické zručnosti a vedomosti.

O workshope hovorí Eva Okoličániová - koordinátorka programu Smiech nepozná vek.

Smiech nepozná vek
Chýba ešte 2 166,68 €

Smiech nepozná vek

ČERVENÝ NOS Clowndoctors

Mnohí si myslia, že klauni sú iba pre deti a zdravotní klauni chodia do nemocníc len za tými najmenšími. Ale nie je to úplná pravda. Zdravotní klauni z občianskeho združenia Červený Nos Clowndoctors už sedem rokov navštevujú aj seniorov v nemocniciach a v zariadeniach pre seniorov. Aj dieťa, aj starší človek sa potrebujú zasmiať, potešiť, zažiť vtipnú situáciu. Zvlášť vo chvíľach, keď im nie je práve najlepšie, prežívajú bolesti, samotu, smútok. Keď ich navštívia klauni, mnohokrát sa deti aj seniori smejú na to istom. Pre deti možno nie je ľudský kontakt taký vzácny ako pre seniorov, lebo ho majú dostatok. Od seniorov si klauni často pýtajú radu. „Veľa vedia, veľa zažili, no už veľmi nemajú možnosť sa o to podeliť,“ myslí si zdravotná klaunka.

"Workshop sme pripravili pre zdravotných klaunov zo všetkých regiónov Slovenska. Začali sme prednáškou o najčastejších chorobách, diagnózach a zdravotných obmedzeniach, s ktorými sa u seniorov stretávame. Okrem postihnutia zraku a sluchu sú tu aj iné choroby a keď ich poznáme, vieme so seniormi lepšie pracovať."

Po teórii nasledovala zážitková časť, počas ktorej si zdravotní klauni vyskúšali niektoré problémy, ktoré seniorom strpčujú život. Použili pri tom napríklad štuple do uší, závažia na ruky a nohy. Zaujímavou pomôckou boli špeciálne okuliare, ktoré simulovali rôzne zrakové poruchy - ostrovčekové videnie, zákal, či úplnú slepotu. Aké ťažké je fungovať s týmito obmedzeniami si overili aj počas obeda.

Toto sú pocity zdravotnej klaunky Zuzky Hromadovej:

"Zažívala som rôzne situácie - napríklad keď som si nalievala vodu do pohára, zdalo sa mi, že sa voda preleje, hoci bol pohár stále prázdny. So štupľami som slabo počula a preto som rozprávala veľmi nahlas a častejšie, aby som sa necítila sama. Pri pohybe som mala pocit, že do všetkého nabúram. Celkovo som to však brala ako hru. Na rozdiel od seniorov som si totiž čierne okuliare a štuple do uší mohla dať dole."




Počas druhého dňa workshopu si zdravotní klauni vyskúšali modelové situácie, ktoré môžu zažiť pri návšteve seniorov. Bolo pri tom dôležité, aby si zahrali rolu klauna, ale aj samotného seniora. Vysvetľuje Eva Okoličániová:

"V úlohe seniora si dokážeme vyskúšať, čo je nám pri kontakte s klaunom príjemné a čo nepríjemné. Napríklad - ako zdravotný klaun si môžem myslieť, že stojím pri seniorovi príliš blízko, no v skutočnosti môžem ísť bližšie, dokonca sa ho dotknúť. Ďalšia situácia - zdravotní klauni niekedy vojdú do izby, v ktorej je ticho a intuitívne stíšia hlas. To však vôbec nemusia robiť. Práve naopak - naša úloha je zmeniť náladu v izbe a priniesť so sebou novú energiu."