Druhá nedeľa sa niesla v duchu vytrvalosti a nepoddajnosti. Už samotné ránko malo dať znať, že to bude tak trochu odlišný deň od tých predošlých. Budíček nám urobila potulná hudobíčka Jazzmína, ktorá nás urýchlene posielala k veštici z Hlbokého brodu, ktorú stretla na potulkách. Do pár minút boli všetci z hradu von na ceste za vešticou. Tú zjavne niečo napadlo, lebo nebola schopná normálnej reči a niečo ju natriasalo. Tu Myrddin použil svoje čary a z veštice sa začali sypať drobné lístočky, prostredníctvom ktorých deti odhalili posolstvo. Našu ríšu napadli temné sily z Astlanu, ktoré majú čoskoro napadnúť náš hrad, a teda nás samotných uvaliť do spárov lenivosti, poddajnosti a netrpezlivosti. Tie sily majú baštu v divočine. Kráľ sa po raňajkách rozhodol pre radikálny krok. A síce, kým toto zlo neporazíme a nevyženieme, do hradu sa nemôže nikto vrátiť. Nastalo veľké sťahovanie a na cvičisku (ihrisku) sa vo veľkom stavali stany a opevnenia - táborisko. Taktiež jedlo sa pripravovalo vonku. Každý cech mal priradenú svoju úlohu a všetci jeho členovia museli trpezlivo znášať svoju prácu a údel. Keď sa provizórny hrad vybudoval, boli sme opäť povolaní k veštici. Avšak, zastihli sme ju už iba mŕtvu. Z úst jej vytekala pena ako keby sa otrávila. Niekto alebo niečo ju zabilo, pretože nad ňou bol červený nápis: „Poddala sa osudu." Zjavne sa démoni o nás dozvedeli. A potvrdili sme si to tak, že keď sme sa vrátili na táborisko, bol tam chaos a veci porozhadzované navôkol. No my sme sa nemohli poddať (tak ako sa údajne poddala veštica).

Majú choré srdiečko, ale chcú byť ako iné deti
Chýba ešte 2 542,24 €

Majú choré srdiečko, ale chcú byť ako iné deti

Klub detskej nádeje

Pomôžte svojím darom 70 malým pacientom s kardiologickým ochorením. Vďaka vám zažijú atmosféru na letnom tábore a iné pekné zážitky.


Všetko sme dali do poriadku, poriadne sa najedli a pripravili na bojovú výpravu. Veštica totižto zanechala mapku okolia. Nevedno akú, no bolo na nej veľa orientačných bodov, ktoré nás podľa všetkého mali zaviesť k démonom. Počas výpravy sme zistili, že sú na nich rozmiestnené hádanky s kúskami lana – časťami relikvie, ktoré nás postupne posúvali o level vyššie a v skupinách, po cechoch s vlajkami na čele, sme sa rôznymi cestičkami postupne všetci dostali do jedného bodu, z ktorého už nemala byť cesta ďalej. Tu sa malo niečo stať. Tu sme mali bojovať? Ale proti komu, keď všade vládlo ohlušujúce ticho nerátajúc vravu a napätie nás okolo stojacich? Myrddin s katom sa vybrali pár desiatok metrov ďalej do lesa, lebo Myrddin tam cítil nadmernú aktivitu Zla. A hľa, okolo nás zrazu vidíme veľa rôznych vecí a zavesený kus lana na strome. Všetci sme pristúpili k tomu miestu a premýšľali čo ďalej, veď naoko sa nič nedialo. Až kým múdreho Myrddina nenapadlo, že mnohé z tých vecí sú veci nevyhnutné na prežitie v divočine. A keďže démoni vyžívajúci sa v šírení lenivosti a poddajnosti obľubujú divočinu, možno ich vyhnať tak, že kráľa vystroja presne do takých vecí, aby bol schopný prežiť na tomto odľahlom mieste. A deti skúšali a skúšali, až nakoniec sa perfektne trafili do výstroja. Zrazu visiace lano, symbol nepoddajnosti, povolilo a miesto bolo odkliate. Zložili sme relikviu, no posledná časť stále chýbala a kráľ sa rozhodol, že kým ju nenájdeme, nevojdeme do hradu. Tak sme všetci prespali v stanoch a do hradu sa vrátili nadránom, keď opäť raz múdry Myrddin vydumal, že posledný kúsok relikvie slúžil ako opasok nebohej veštice. A práve táto veštica nás všetkých zachránila svojimi činmi, pretože vedela, že démoni ju napádajú, no ona vydržala a nepoddala sa, nepoddala až na smrť. Bola symbolom tejto cnosti a démoni to vedeli a síce ju zabili, no ona hrdinsky pomohla ostatným nepoddať sa tiež, lež vytrvať a zachrániť sa.


Posledný deň:

V tomto dni čakala deti zaiste jedna z najťažších skúšok tábora. Situácia sa začala komplikovať, lebo z kráľovstva zmizol kráľ spolu s princom, čo znamenalo, že sme blízko hraníc našej ríše, kde je Zlo veľmi silné. Bolo treba nájsť ešte poslednú relikviu, naplánovať záchrannú akciu a oboch ich nájsť. Starejší sa však veľmi báli a bez kráľa neboli schopní deti na výpravu pripraviť. Našťastie sa medzi deťmi našlo niekoľko odvážlivcov, ktorí zorganizovali záchranný výcvik kvôli čo najlepšej príprave na výpravu. Pri hre hututu sa cvičila rýchlosť, húževnatosť a pohotové reakcie. Tréning pokračoval prácou vo dvojiciach. Ich úlohou bolo čo najrýchlejšie prebehnúť určitý úsek s loptičkou umiestnenou medzi čelami. Neskôr sa dvojice učili vytrvalosti počas tanca na papieri, pričom museli na špičkách vydržať čo najdlhšiu dobu. Pri poslednej disciplíne bolo úlohou postaviť vežu z plastových kelímkov. Relikvia, ktorú sme pri spoločných hrách našli, bol motúz spolupráce a ktorá spojila všetkých obyvateľov kráľovstva. Teraz už boli všetci pripravení poraziť Zlo a vydať sa hľadať kráľa a princa.

Výprava bola, nebojím sa povedať, epická. Vo vetre viali vlajky jednotlivých cechov, ale aj naša najväčšia a najkrajšia kráľovská vlajka. Deti sa zmenili na rytierov. Všetci sme boli pripravení, v rukách sme niesli relikvie a v srdciach oheň. Pripomenuli sme si, čo sme museli preukázať pri získaní jednotlivých relikvií:

meč- odvaha

zlaté jablko- čestnosť

odrazodar- štedrosť

kniha kúzel- rozvážnosť

bystrozor- ohľaduplnosť

postroj- vytrvalosť a nepoddajnosť

motúz- súdržnosť

V plnej zbroji sme sa vydali na pochod za spevu kráľovskej piesne Fantázia, ktorá nám dodávala silu. Myrddin bol na čele a viedol výpravu za Zlom. Išli sme ďaleko do húštin, podľa slov Myrddina sme boli blízko, aby sme boli schopní vkročiť za hranicu Fantázie. Museli sme sa 5krát zatočiť na mieste, aby sme boli dezorientovaní. Vtedy Myrddin zbadal prastarý portál, bol zarastený lianami a inou burinou. „Naposledy bol použitý pri tom, keď zlo vyšlo von a chcelo ukradnúť meč a zabilo pri tom Arturovho otca" riekol Myrddin. Bolo nám jasné, že už ide do tuhého. Myrrdin so svojou palicou očistil portál a prešiel cez neho, potom sme ho všetci nasledovali. Krajina za hranicou Fantázie bola veľmi podobná, no žili v nej zvláštni ľudia. Vôbec nemali na sebe brenenia a mali so sebou rôzne zariadenia, ale nám to neprekážalo, my sme boli vyzbrojený a nebáli sme sa.

Spýtali sme sa jedného chlapca čo stál opodiaľ, či vie kde je Zlo. Najskôr bol zmetený viac on z nás ako my z neho… asi nikdy nevidel pravých rytierov. No keď sme sa dali do rečí ponúkol sa, že nám ukáže kde býva Zlo. Počas putovania sme natrafili na ľudí v rôznych situáciach, no nikde sme nepoužili naše relikvie. Jednoducho v tomto svete meč, ani bystrozor, ani všetko ostatné akoby nemali miesto. Zato nám však pomohli cnosti, ktoré sme sa naučili: odvaha, čestnosť, štedrosť, rozvážnosť, ohľaduplnosť, vytrvalosť a súdržnosť - tie boli to čo sme potrebovali, tie bolo to čo sme si odniesli v srdciach a hlave, tie boli to dôležité...Chlapec nás upozornil, že už sme blízko, ale v tej zbroji s mečmi a vlajkami v ruke vyzeráme zvláštne… Myrddin pouvažoval a rozkázal, aby sme odložili všetkú zbroj a relikvie nabok, pôjde sa nám lepšie a najdôležitejšie je aj tak to, čo máme v sebe. Chlapec nám oznámil, že Zlo, je hneď za dverami a otvoril ich jednoducho a bez strachu ako keď vchádza domov. Všetci sme ho so zatajeným dychom nasledovali dnu.


„Ahoj, synu, kde si sa tak zdržal?" ozval sa dospelý muž sediaci za počítačom smerom k chlapcovi a začal sa rozhovor medzi otcom a synom, ktorý dal celému nášmu putovaniu iný rozmer. Pochopili sme totiž, že sme portálom prešli do úplne obyčajného sveta ľudí, tam končí Fantázia a odtiaľ prichádzalo Zlo do nášho kedysi dokonalého kráľovstva. To čo sme prežili za 10 dní bol príbeh, ktorý zažíva každé dieťa – svet hrdinov a rozprávok, ideálov a krásnych predstáv ničí surový svet dospelých. Naša ríša Fantázie bola ríša chlapcovej fantázie! Chlapec tak ako princ (nápadne sa na neho podobal), prišiel o matku a pred krutou realitou sa skryl do sveta príbehov o hrdinoch. Avšak otec nevidel v takýchto knihách a filmoch zmysel, chlapcovi ich zakazoval a tento svet v ňom rúcal. No Dobro (my, naučení cnostiam) z chlapcovho sveta vystúpilo a priviedlo ho k skutkom. Ukázali sme chlapcovi na ceste zo školy, že má a ako pomôcť ľuďom v každodennom živote. To bolo pre otca (nápadne podobného kráľovi) zásadné – pochopil zmysel fantázie pre chlapca, ktorú podporoval dedko (Myrddin) svojimi príbehmi. Tí dvaja sa pochopili, išlo o prepojenie Fantázie s realitou a … objali sa.



Tak je to aj v našich životoch a o tom bol náš tábor. Pochopiť zmysel fantázie, sveta rytierov a kúzel, kde vždy vyhrá Dobro. Ich cnosti, odvaha bojovať proti Zlu, majú byť pre nás vzormi ako žiť svoj reálny život. Máme byť rytiermi každý deň. „Dnes sme si zahrali situáciu, že ste prišli do reálneho života a ľudia potrebovali vašu pomoc, no zajtra prídete domov a bude to skutočné. Chráňte si ideály pravdy, krásy a dobra, ktoré vám detstvo dáva a nemeňte ich podľa tohto sveta, ale svet podľa nich!" To boli slová otca, kráľa a vedúceho v jednej osobe. Poďme sa ešte raz vrátiť do kráľovstva Fantázie, konflikt bol vyriešený a Zlo porazené, je čas osláv a posledných pasovaní za rytierov, ktorých vyšleme do sveta ľudí.

Čakala nás ešte jedna pekná ceremónia, žezlo, meč a koruna prešla z otca na syna, z Artura na Trystana. Už nebude Jožko, ale Jakub.

...asi hodina plaču, diskotéka, znova plač pri ďakovačke, nočné balenie skladu a cesta rytierov k svojim domovom.

ČO O TÁBORE NAPÍSALI JEHO ÚČASTNÍCI SA DOZVIETE NABUDÚCE...