Prvú časť príbehu nájdete tu.

V stredu sme sa začali našou misiou zaoberať vážnejšie. Podľa Myrddina Zlo prišlo do nášho kráľovstva až spoza jeho hraníc. Musíme sa vydať až tam, za hranice našej ríše Fantázie. Aby sme mu mohli čeliť, musíme nájsť mocné relikvie, meč Kalibur a zlaté jablko sú len zlomok z nich. Taktiež budeme potrebovať zásoby na namáhavú cestu. Našťastie sme toto doobedie prišli do bohatej krajiny, ponúkli remeselníkom naše ruky a tí nám za pomoc dali zo svojich zásob. Počas poobedia sa sformovali cechy do finálnej podoby, vytvorili svoje vlajky a od tej chvíle plnili deti v týchto skupinách úlohy na našej ceste.

Majú choré srdiečko, ale chcú byť ako iné deti
Chýba ešte 2 542,24 €

Majú choré srdiečko, ale chcú byť ako iné deti

Klub detskej nádeje

Pomôžte svojím darom 70 malým pacientom s kardiologickým ochorením. Vďaka vám zažijú atmosféru na letnom tábore a iné pekné zážitky.

Myrddin nás poobede viedol k ďalšej relikvii, Odrazo-daru, ktorá rozmnožovala bohatstvo. Avšak namiesto kedysi bohatej časti kráľovstva sme našli zúbožení ľud, relikviu im ktosi ukradol. V tom momente bol pre nás relikvia vedľajšia, títo ľudia potrebovali pomoc, neváhali sme im ju poskytnúť a vzdať sa aj našich zásob na cestu. Jednotlivé cechy stavali nový príbytok, strom štedrosti, pod ktorý sme nosili svoje dary. Šili sme šaty aj brnenie, písali a kreslili príručku, ako hospodáriť a pripravili jedlo. Napriek útokom počasia sme dokázali zhromaždiť zásoby zvierat a rastlín a vysvetliť zúboženému ľudu, ako s nimi správne hospodáriť. Priniesli sme aj so svojich vlastných zásob sladkostí a položili ich pod strom štedrosti… a Odrazo-dar, relikvia štedrosti, sa pod nim objavil tiež. Vo svojej podstate bola dobrá, no postupne sa pre ňu ľudia stali lenivými, preto sama zmizla. Až keď sme naučili ľudí ako hospodáriť bez nej sa vrátila. Ľud nám ju daroval, nech nám pomôže na našej ceste proti Zlu, oni ju už nepotrebujú.

Večer pokračoval v duchu dňa a z darov pod stromom štedrosti sme pripravili štedrú večeru a spoločne oslávili získanie novej relikvie. Pasovali aj sme nových rytierov, prijali posledných členov cechov a zaspievali si táborovú hymnu. V ďalších dňoch sa k tomu už len pridala ceremónia s vlajkami cechov a večerné porady aj s predstaviteľmi cechov - cechmajstrami. Kráľovstvo konečne začínalo fungovať tak, že už svojim vzorom porážalo Zlo v ríši, i v nás samých.

Ďalší deň pred nami bola nová úloha, naučiť sa kúzlam a čarom, no hlavne hádankám, šifrám a hlavolamom. Tie majú totiž v obľube mágovia a odháňajú tak od seba neznalých tohoto umenia. Poobede sme sa mali vybrať nájsť piatich najmocnejších mágov, akých Myrddin poznal (až po jeho skromnej osobe samozrejme). Doobeda sme sa teda učili šifrám a pripravili sme sa na stret s mágmi. Avšak poobede sme zistili, že Zlo premohlo aj ich. No boli blízko toho, aby nad krajinou vztýčili ochranné kúzlo a našťastie ukryli zašifrované stopy k tomu, ako ho vytvoriť. Kúzlo ich obety bude dovŕšené namaľovaním obrazu týchto piatich mágov. Musia však byť namaľovaní v správnom poradí, so správnymi menami, farbami ich rób, živlami, ktorým vládli, čarovnými predmetmi a magickými zvermi. V inom kráľovstve to nazývajú podľa jedného mága Einsteinovou hádankou. S pomocou znalostí šifier sme odhalili všetky ukryté stopy k tomu, ako má obraz vyzerať. Prvých 5 cechov, ktorým sa podarilo ho nakresliť získali pri večernom hodnotení body prestíže pre svoj cech. Tieto obrazy sme umiestnili na bránu nášho hradu, aby nás ochránili pred potvorami, ktoré nás sa v tomto kuse kráľovstva priam rojili a snažili sa prekaziť nám samotné hľadanie indícií. Dobre vedeli čoho sa boja, lebo dovŕšením kúzla sa so škrekotom rozbehli do okolitých lesov. Zoslanie kúzla navyše prinieslo do rúk Myrddina mocnú knihu kúzel, do ktorej mágovia ukryli svoju moc. Bola to ďalšia relikvia a pre nás znamenala, že kráľovstvo potrebuje pre svoje fungovanie múdrosť a rozvážnosť, tú v nás starí mágovia dnes vyskúšali.

Dnešný deň nám však pripomenul viac z temných stránok našej ríše. Cech šašov a divadelníkov nám večer predviedol scénický tanec o tragédii s Janíčkom a Laura, ktorá nás prišla navštíviť z kraja upírov nám porozprávala a sami sme si skúsili, ako sa zakrádajú po tme medzi nič netušiacimi ľuďmi. Posledný úder na kráľovstvo však prišiel v noci, keď už všetci poctiví obyvatelia kráľovstva spali. Trystan sa vybral na večernú prechádzku pozorovať hviezdy a nevrátil sa z nej…

Kráľ Artur a Brat Kat začali burcovať spiaci ľud. Bolo to veĺmi ťažké vstávanie, po tak namáhavom dni, ale Trystana nesmieme nechať napospas príšerám, ktoré žijú v lesoch! Zhromaždili sme sa pred hradom a našli správu. Trystan bol naozaj unesený a záhadný, ktorý sa podpisoval len HaHa, ho drží v lese. Ešte máme vraj šancu zachrániť ho, ak zvládneme jeho skúšku! Cesta a ďalšie odkazy nás viedli do lesa, ten bol čoraz hustejší a v noci v ňom ožívali rôzne zvuky a zvery. Príšery zlého pán HaHa nás mali zviesť z cesty, no my sme si ich nevšímali a kráčali ďalej. Prišli sme až k lúke, kde bol posledný odkaz: čaká nás už len návrat ku hradu v tichu a pochytaných za ruky do reťaze, to je naša finálna skúška a … zlyhali sme, Trystana bude HaHa držať vo svojej moci i naďalej. Nie všetko sa nám i v živote darí tak ľahko, ako by sme chceli.

Naša cesta lesom však nebola beznádejná, HaHa bol nami oslabený a Trystan nad ním po namáhavom nočnom boji zvíťazil, vrátil sa dotrhaný ďalší deň ráno. Sám sa mal naučiť rozvážnosti, už sa sám v noci do lesa nevybral.


Ohľaduplnosť, úcta a pokora. To sú vlastnosti, ktoré posielajú nás samých do úzadia. V krajine, kde vládne strach a Zlo a každý hľadí len na to, aby si zachránil vlastnú kožu náhle zmiznú. Sú tieto vlastnosti vôbec v nás, aby sme ich mohli do kráľovstva vrátiť? Nad tým sme premýšľali celé nasledujúce doobedie, učili sa slušnému správaniu, diskutovali a priznávali si mnohé vlastné zlyhania. Poobede sme sa rozhodli putovať spolu so spomienkami kráľa Artura. V mladosti mu pomohli traja šikovní chlapíci zachrániť budúcu matku Trystana, princeznú Auru, pred černokňažníkom, ktorý ju uniesol. Prekonali spolu mnohé prekážky, pre Dlháňa, Váhovca a Divookého neboli žiadnym problémom, ale pre nás, kým ich nájdeme, budú. Ako Zlo silnelo, utiahli sa do svojho kraja, no majú mocnú relikviu, zázračný ďalekohľad, Bystrozor, ktorý zostrojil Divooký. V ňom je ukrytá sila dobra ich hrdinských skutkov. Poďme po ich stopách a ľudia nám snáď poradia, kde ich nájdeme!


Jedna z prekážok, ktoré sme museli prekonať boli bažiny. Dlháň ich preskočil jedným krokom. My sme však Dlháňa nemali, za to čarodeja Myrddina. Ten v noci študoval knihu kúzel, relikviu rozvážnosti. V bažine rástli stromy, tak vymyslel, že nás premení na veveričky a preskáčeme po nich na druhú stranu. To sa nám aj podarilo, avšak pri spätnej premene na ľudí kúzlo zlyhalo a niektorí z nás oslepli alebo onemeli, zošaleli, prišli o končatinu, či úplne ochrnuli. No nenechali sme ich napospas lesu, ale vzájomne sme si pomohli. Vytvorili sme dvojice a zostrojili nosítka, aby sme v našej ceste mohli pokračovať. Rozdelili sme sa a pátrali po slávnej trojke, prekonávali prekážky a plnili úlohy po ktorých nám obyvatelia krajiny ukazovali smer kadiaľ ďalej. Nakoniec sme našli oddychujúcich dávnych priateľov, hoc len dvoch ustatých starých mužov. Proti Zlu bojovali do posledných síl, no napokon dostalo Divookého a potom boj vzdali. Cez Bystrozor, ktorý po ňom zostal, videli naše činy a príchod. Kliatba, ktorá nám spôsobila naše zranenia bola v skutočnosti skúška, ako sa zachováme voči slabším medzi nami. Lebo len ten je hodný vidieť šíre diaľky cez Bystrozor, kto preukázal, že vidí ľudí okolo seba a neštíti sa im pomôcť. Priatelia nám relikviu darovali a v tom zmizli aj naše zranenia. Deň sme zavŕšili diskotékou. :)

Nasledujúce ráno sme vstávali skôr ako obvykle, išli sme totiž opäť na výlet do ďalekého kráľovstva. Cestou sme spievali, takže nám cesta ubehla veľmi rýchlo. V tomto kráľovstve mali veľmi prapodivný vynález, skoro ako Bystrozor, ale niekoľkokrát väčší - bol to teleskop. Keďže nám počasie prialo a bolo jasno, mohli sme sa cezeň pozrieť na Slnko a videli sme nádherné protuberancie na okraji slnečného disku. Ďalej sme sa pozreli na Venušu, ktorá vyzerala ako malý mesiac. Vo hvezdárni nám taktiež urobili veľmi poučnú prednášku a boli sme aj v planetáriu, kde sme zažili umelú nočnú oblohu a mohli pozorovať všetky súhvezdia.


Keďže sme sa dopočuli o slávnostiach v neďalekom kráľovstve, vydali sme sa tam, aby sme sa na to mohli pozrieť z blízka. Cesta tam bola veľmi zaujímavá, kľukatá, úzka strmá, ale nádherná. Šli sme až do krátera, kde leží jedno z najkrajších kráľovstiev - Banská Štiavnica. Tu sme sa cítili skoro ako doma, ľudia nosili podobné oblečenie ako u nás, muži zbroje a devy krásne šaty…bolo tam naozaj krásne, no neostali sme iba v meste, vydali sme sa na prechádzku nad mesto k tajchu. Voda bola ozaj lákavá, ale keďže sme nemali nič na prezlečenie museli sme pokušeniu odolať a vychutnávať si ju len z brehu…

Veru v tomto kráľovstve bolo naozaj krásne, ale aj tak sa nám bolo clivo za domovom a naším kráľovstvom, tak sme sa s novými skúsenosťami a zážitkami vrátili späť do nášho kráľovstva.


Ale tu sa náš deň ešte zďaleka nekončil, deti mali možnosť spoznať život Helleny Kellerovej a vcítiť sa do kože človeka, ktorý je hluchý a slepý… Deti spoznali, že to je náročné, avšak počas hry sa vyrozprával jej príbeh a pri posledných slovách : "vyštudovala prestížne dievčenské gymnázium v Cambridge a potom literatúru a dejepis na Harvardskej univerzite v Bostone. Naučila sa hovoriť. Okrem angličtiny ešte plynulo po nemecky, francúzsky a latinsky." Nejednému naskočili zimomriavky a vyhŕkli slzy... Vtedy sa možno podaktorí aj zamysleli a hlavou im blúdila myšlienka : NIČ NIE JE NEMOŽNÉ

S hlbokým zážitkom sme sa všetci uložili do postelí a premýšľali nad novým dňom, nad novým životným cieľom, nad tým, prečo by som sa nemal vzdať a ísť si za svojim cieľom, aj keď sa zdá byť, podľa niektorých, nemožní.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE...