V Drozdove pri Novej Bani sa 4. -14. júla 2015 stretlo 46 detí s kardiologickými ochoreniami a ich súrodenci pod vedením 13-tich dobrovoľníkov a lekárky. Príroda a kraj, v ktorom sme sa nachádzali, boli naozaj čarovné, priam rozprávkové. Rovnako tak téma nášho tábora.

Cesta za hranice Fantázie. Taký názov lákal deti na tábor. Čo všetko v sebe ukrýval, sme odkrývali postupne. Účastníci prišli do kráľovstva, starobylej ríše Fantázia. Pomôcť do nej prinavrátiť dobro a poriadok. Na úvod sľúbili kráľovi a kráľovstvu vernosť a teda už neboli deti, ale ľud kráľovstva. Vedúci sa stali starejšími a lekárku nikto nenazvali inak ako mastičkárka :)

Majú choré srdiečko, ale chcú byť ako iné deti
Chýba už len 2 765,09 €

Majú choré srdiečko, ale chcú byť ako iné deti

Klub detskej nádeje

Pomôžte svojím darom 70 malým pacientom s kardiologickým ochorením. Vďaka vám zažijú atmosféru na letnom tábore a iné pekné zážitky.

Prvý deň sme sa spoznávali, prijali čestné mená v našej novej vlasti (Bystrook, Radšvár, Kráska, Šmolinka...) a vymýšľali názvy svojich komnát (Dračie korytnačky, Trolia nora...). Ľud sa postupne dozvedal, že nad kráľovstvom i starým kráľom visí kliatba a sú tu z popudu princa Trystana. Ten je rozhodnutý toto kúzlo nad kráľovstvom zlomiť. Tak začalo aj naše prvé putovanie, hneď prvý večer. Ľud a starejší odhodlaní odhaliť pravdu, sa vydali do hory nájsť starca, ktorý vraj pozná odpoveď na každú otázku. Vyrozprával deťom legendu o meči a zrode kráľovstva, o jeho rozkvete, ale aj úpadku. Kráľ Artur z rozprávania o minulosti spoznal v starcovi svojho učiteľa, čarodeja Myrddina. Spolu sme ho presvedčili, aby šiel s nami a pomohol nám nájsť mocný meč Kalibur a učil i nás.

Na brieždení druhého dňa sme sa všetci zobudili s nádejou, že spolu dokážeme znovu postaviť kráľovstvo na nohy. Myrddin nás však upozornil, že to nebude len tak. Ak chceme uspieť, budeme sa musieť naučiť cnostiam podľa príkladu dávnych hrdinov- rytierov. Tými čnosťami sú: rozvážnosť, odvaha, veľkorysosť, veselosť, pokora, poslušnosť a čestnosť. Ako správni budúci rytieri, deti museli zvládnuť aj jazdu na koni, šerm, hod oštepom, streľbu z luku, vyznať sa v bylinkách, no aj vedieť spievať.
Za dávnych čias taktiež existovali cechy – spolky, ktoré združovali šikovných ľudí a pomáhali ríši. V nich si deti mohli napríklad vyskúšať, čo sa robí v cechu tvormajstrov, šašov, trubadúrov, legionárov, komorníkov, kronikárov, divadelníkov a remeselníkov

.

Myrddin vycítil silu, akú už dávano necítil. Počas pripravovania detí Zlo oslablo. Nemohli sme už viac čakať, tak sme sa vydali na výpravu za strateným mečom. Cesta vedie cez temný les, ktorý obklopuje temnota - to je znamenie, že sme blízko. Mečom môže vládnuť len pravý kráľ, preto sa ho temnota nemôže zmocniť tak, ako by chcela. No vzdať sa ho a dovoliť, aby ho získali deti a pomocou jeho moci ju porazili, tiež dovoliť nechce. V lese musia ísť deti za Myrddinom za sebou, keďže iba on vie bezpečnú cestu. Deti majú pozatvárané oči, lebo cesta je obkľúčená prízrakmi. Čo i len pohľad na prízrak stačí, aby ich ovládol. Napriek úpenlivej prosbe Myrddina, aby vydržali a boli odvážne čeliť temnote, to niektoré deti nevyrdžali. Otvorili oči , prízrak ich ovládol a zobral do zajatia. Tak sa reťaz detí zmenšila. Len tie najodvážnejšie mali stále zavreté oči a prišli k miestu, kde Myrddin stratil víziu meča. Tu sme už boli oslabení my a Zlo príliš silné. Boli sme veľmi blízko. Je čas čeliť zlu s otvorenými očami, aj bez meča! V lese bola rozplynutá moc čarodejníkov z dávnych vekov a pomocou nej sme sa pustili sa do boja s prízrakmi a tak oslobodzovali svojich spolubojovníkov spod moci prízrakov. Bol to nekončiaci boj, Zlo sa nechcelo vzdať. Avšak deti boli odvážne a oslabili Zlo natoľko, aby sa Myrddinovi zjavilo presné miesto kde bol meč. Spolu s kráľom Arturom sa preň vydali a po chvíli kráľ Artur vyšiel z lesa s majestátnym mečom v rukách a znovu navrátenou silou. Vtedy to už mali prízraky zrátané, kráľ jediným švihnutím porazil niekoľko prízrakov, a tak oslobodil zajaté deti. Tie prízraky, ktoré ostali so škrekotom pustili zajatcov a stratili sa kade ľahšie.


Po veľkom úspechu sme sa vrátili na hrad, kde kráľ predniesol krásnu hrdinskú reč o znovunastolení spravodlivej vlády v celej ríši a sľuboval, že spolu s deťmi - novým ľudom porazia Zlo. Kráľ znovu otvoril cechy pre všetok ľud, obnovil kráľovskú poštu a vyzval všetkých, aby sa stali rytiermi. V ten večer boli prijatí do siene slávy prví z nich: Marek - Bartolomej Prvý, Erika- Lexia Statočná, Adelka- Miriam Usilovná. Tí boli Kráľom Arturom a mečom Kaliburom pasovaní na rytierov rádu zlatého meča. Noví rytieri potom vyriekli rytiersky kódex:
1. Vždy pomôžem ľuďom v núdzi!
2. Budem čestný a hovoriť vždy pravdu!
3. V každej situácii preukážem odvahu!
4 Nenechám sa odradiť ťažkosťami!
5 Nebudem sa vychvaľovať a povyšovať!
6. Vždy budem mať v úcte starejších!
7. Budem bojovať hlavou nie srdcom!

Potom im deti zaspievali na ich česť a slávu

Ďalší deň sme počas doobedia spoznávali bytosti našej krajiny: čarodejníkov, ježibaby, škriatkov a obrov prostredníctvom hier. Neúnosné teplo sme schladili veľkou spoločnou oblievačkou.

Po poobednom odpočinku nám náš cech divadelníkov zahral príbeh o zrode hrdinu, po ktorého stopách sme sa mali vydať. Drelomív (Lomidrevo) bol najmocnejší z rytierov, akých ríša za starých časov mala. Spolu s Lavinárom a Ležomiezcom sa vydali zachrániť krásne devy, ktoré uniesli šarkany. Avšak z výpravy sa Drelomív nevrátil. Akou mocou oslobodil devy a prečo sa jeho priatelia vrátili bez neho? Našou úlohou, výpravou, bolo zistiť to. Nájsť miesta spojené s jeho príbehom, prekonať rovnaké prekážky ako on a nájsť stopy až do sídla šarkanov, pekla… Cesta bola náročná a na konci nej sme sa museli do priepasti šarkanov spustiť po lane. V pekle sme našli muža, učmudeného, no na pohľad mocného, ako rúbe stromisko. Predsa, bol to Drelomív, hrdina, čo zostal v pekle. Nuž ale prečo zostal tu, ak prežil boje so šarkanmi? Až keď uvidel meč Kalibur a nového kráľa, rozpovedal nám, ako to bolo naozaj. On jediný z trojice mal odvahu spustiť sa do pekla. On porazil šarkanov a zatiaľ zlo, zmocňujúce sa celej krajiny, napadlo jeho dvoch druhov. Znepáčila sa im jeho odvaha a sila a keď vytiahli z diery zachránené devy, lano po ktorom mal Drelomív vyliezť, odrezali. Potom si nečestne privlastnili jeho zásluhy. Jediný skutočný hrdina prežil, no bol porazený… „Keď z ríše zmizla čestnosť, tak o čo je lepšia ako toto peklo? Prečo by sa tam mal vrátiť?"

Rozpovedali sme mu o svojom putovaní, o svojej snahe vrátiť do ríše Dobro i našich skutkoch. Na otázku, či sme do nej vrátili aj čestnosť, najskôr ľud v zápale presvedčovania odpovedal nečestne :) Skúšky, ktoré sme cestou k Drelomívovi postretli, mali preveriť našu čestnosť a bolo lákavé zjednodušiť si ich. Postupne sme si priznali vlastnú nečestnosť. Až vtedy bolo vidieť, že našu misiu meniť ríšu myslíme vážne, keď sme ochotní zmeniť seba. Pomohli sme Drelomívovi vytiahnuť ho z diery a on nám daroval relikviu. Zlaté jablko, v ktorom bola ukrytá moc najsilnejšieho šarkana spolu s jeho hradom. Pre nás to však od tej chvíle bol predovšetkým symbol čestnosti a spravodlivosti, ktorú musíme zo svojich životov a na našej cesty vyžarovať.


Na našej výprave sme sa aj dva krát vydali do susedných kráľovstiev. Náš prvý výlet sme začali v baníckom múzeu a bývalej striebornej bani v Hodruši - Hámroch. Spoznali sme život baníkov a naučili sme sa ako ryžovať zlato. Cestou nazad sme zaťažili svoje batohy kilami rudy z bane. V kráľovskom meste Zvolen sme v drevárskom múzeu spoznávali lesy, drevo a všetko, čo sa z neho dá vyrobiť. Milé slečny z múzea pre nás pripravili aj hru. Ďakujeme :)


Počas putovania (aj potovania) v motorovom tátoši sme o sebe dali patrične najavo aj ostatným tátošom, svojimi spevmi a kývaním z okien. Na záver sme videli, ako zvláštne sa žije v tomto kráľovstve a koľko ľudí trávi čas zavretí v jednej budove, bezcieľne sa túlajú a volajú to nakupovaním. Uff, radšej rýchlo nazad do prírody, do nášho kráľovstva.

POKRAČOVANIE ČOSKORO...