Jakub (19) z rázovitej obce Ždiar (okr. Poprad) sa predčasne narodil s diagnózou detská mozgová obrna. Až 16 rokov nechodil a absolvoval 3 ťažké operácie nôh, ale vďaka svojej bojovnosti, šikovnosti a chceniu dnes prejde 10 kilometrov pomocou trojbodových barličiek a pred rokom sa naučil plávať. Jeho snom je v zime lyžovať so svojim bratom, ktorý mu je veľkou oporou a vzorom. Vysníval si preto Monoski.

Odkiaľ ste sa o projekte Nezastaviteľní dozvedeli?

Kamaráti našiel informácie o projekte na internete, dali to vedieť môjmu bratovi a ten ma hneď prihlásil. A v kútiku duše som veril, že ma vyberú.

Nezastaviteľní
Chýba ešte 24 856,5 €

Nezastaviteľní

Nadácia Pontis

Projekt Nezastaviteľní pod záštitou značky Birell už 5 rokov pomáha tým, s ktorými sa osud nemaznal. Tento rok projekt pomôže vrátiť sa k aktívnemu životnému štýlu 21 ľuďom zo Slovenska a Česka. Zmyslom projektu Nezastaviteľní je motivovať zdravých ľudí k tomu, aby športovali a tým pomohli hendikepovaným.

Čím vás projekt Nezastaviteľní oslovil?

Mám motiváciu u brata, ktorý lyžuje a ja nemám v zime veľa možností športovať. Skúšal som Monoski, ktoré sme si požičali, ale len párkrát, lebo je to finančne veľmi náročné a celkom ma to baví a zaujíma. Veľmi by som chcel lyžovať aj ja.

Je tento projekt motiváciou aj pre ostatných, aby sa prihlásili?

Myslím si, že áno a odporúčam každému, aby to vyskúšal.

Aký šport robíte?

Minulý rok v lete som sa naučil plávať v Chorvátsku na dovolenke. Nejde mi to ešte veľmi dobre, ale snažím sa zlepšovať. Veľmi mi to pomáha na nohy, ale aj na chrbticu. Často doma cvičím náročné cviky s mamou. Denne chodím pešo 8 až 10 kilometrov za kamarátmi na návštevu. Nevadí mi ani keď prší alebo sneží, oblečiem sa a idem na prechádzku. Keď ma niekto chce zobrať autom, tak vždy len slušne odmietnem. V lete zase rád chodím s kamarátmi na rybačku alebo pomáham bratovi vo firme, ktorá robí výškové práce a ja im pomáham zo zeme.

Aký máte hendikep?

Moja diagnóza sa volá detská mozgová obrna. Trikrát ma operovali v Žiline. Vďaka tým operáciám som sa po 16 rokoch postavil na nohy. Za veľkú podporu vďačím aj bratovi a kamarátom. Chodím do Piešťan, kde robím veľké pokroky. Mohol by som tam chodiť aj častejšie, ale pobyty sú finančne náročné a hradí mi ich rodina.

Ako váš hendikep vníma okolie?

Kamaráti ma berú ako seberovného, ako zdravého chalana. Ja sám sa tomu nepoddávam. Keď som si povedal, že budem chodiť, tak som chodiť začal! Mám pevnú vôľu a trpezlivosť.