V roku 2011 to bolo v Bratislavskom samosprávnom kraji až 86 % ľudí s duševnou poruchou, ktorí využívali nejakú sociálnu službu. V domovoch sociálnych služieb sú títo ľudia často vytrhnutí zo svojho prirodzeného prostredia, strácajú kontakt s komunitou, na ktorú boli zvyknutí a tým, že bežná starostlivosť o nich je zabezpečovaná personálom zariadenia sa postupne učia bezmocnosti a návrat do bežného života je pre nich čím ďalej tým náročnejší.

Zariadenie podporovaného bývania Domu sociálnych služieb – MOST, n.o.

Jedným z prvých poskytovateľov služby podporovaného bývania pre ľudí s duševnou poruchou v Bratislavskom samosprávnom kraji je aj náš Dom sociálnych služieb – MOST, n.o. Venujeme sa psychosociálnej rehabilitácii ľudí s duševnou poruchou už od roku 1995, otvorili sme prvý podporovaný byt v Bratislave 16.01.2011. Cieľom tejto aktivity je doplniť sieť sociálnych služieb pre psychiatrických pacientov o službu, ktorá v Bratislave doteraz chýbala a prostredníctvom tejto služby pripravovať ľudí s duševnou poruchou na samostatné vedenie domácnosti a samostatné zvládanie záťaže, ktoré prinášajú problémy bežného života.

Samostatnosť, nie samota
Chýba ešte 3 542,27 €

Samostatnosť, nie samota

Dss-MOST, n.o.

Ľudia s duševnou poruchou žijú medzi nami a ich počet narastá. Pre niekoho každodennosť, pre iného výzva - nadviazať medziľudský kontakt, cestovať MHD či zmysluplne tráviť voľný čas. Pomôžme ľuďom s duševnými poruchami viesť samostatnejší každodenný život.

Ide o dva plne vybavené byty, v ktorých spoločne bývajú 9 prijímatelia. V prvom 3-izbovom byte bývajú spoločne 4 ženy, v druhom 4 izbovom byte bývajú spoločne 5 muži.

A čo hovoria o našej službe priamo jej užívatelia ?

„Pobyt v podporovanom bývaní mi priniesol osamostatnenie od rodičov, pocit slobody, samostatnosti. Tiež mi priniesol spolubývajúcich, s ktorými si celkom rozumiem, tak môžeme spolu zdieľať našu chorobu a celkovo život.

Bytový asistent mi pomáha pri všetkých činnostiach, ktoré sú pre mňa prínosné.

Máme aj komunity, kde riešime problémy v našej malej skupinke a je prítomný aj vedúci podporovaného bývania a psychologička, ktorých pomoc je tak isto ako u asistentov vysoko odborná. Myslím, že keď sa naučím žiť v tejto komunite, budem vedieť žiť hocikde."

Jana, 33 rokov

„Pobyt v podporovanom bývaní mi dal veľa. Naučil ma viacej si veriť vo veciach, ktoré mi predtým nešli, napríklad uvariť si nejaké jedlo ktoré mi chutí, byť samostatný a podobne.

Začiatky boli veľmi ťažké. Zvykať si na nových ľudí spriateliť sa s nimi.
S mojim asistentom sme si rozumeli vo všetkom na čom sme spoločne pracovali.

Naučil ma vnímať veci lepšie, ako stále byť nahnevaný.

No a z bývania som chcel ako som už spomínal byť samostatný a naučiť sa variť. Síce doma u seba málo varievam ale skúšam variť skoro každý deň."

Juraj, 28 rokov

Celý článok od nášho kolegu Mgr. Adama Kurillu Vám prinášame tu

admin: Zuzana Zatloukalová