Áno, je to tak. Rady koordinátorov sa rozširujú. Prečo?

Dôvod je jeden jediný. Zvýšenie počtu koordinátorov je priamoúmerné zvýšenému počtu kontaktov ľudí všetkých vekových kategórií, ktorí sa od pandémie COVID-19 obracajú na IPčko.sk s prosbami o pomoc v mnohých závažných témach.

Reakcia IPčka nenechala na seba dlho čakať, spustilo špecializovanú Krízovú linku pomoci, služby prešli na nonstop prevádzku, zvýšil sa počet dobrovoľníckych poradcov aj koordinátorov. Veď ide o ľudí, tí si zaslúžia kvalitnú pomoc. A o toto sa už pár dní stará aj Tomáš.

Online psychologická pomoc
Chýba ešte 13 878,15 €

Online psychologická pomoc

IPčko

Až 1000 mladých ľudí zo Slovenska ročne sa obracia na našu internetovú poradňu s túžbou spáchať samovraždu. Hľadajú pomoc. IPčko už ôsmy rok denne, bezplatne, takýmto mladým ľuďom zachraňuje životy.

Ahoj Tomáš. Mohol by si sa nám v krátkosti predstaviť a povedať nám čomu sa venuješ?

Ahoj. Som vyštudovaný psychológ a v IPčku momentálne pôsobím ako jeden z koordinátorov chatového poradenstva a zároveň čiastočne aj ako poradca. Popri tom pracujem ako asistent školského psychológa pri práci s deťmi s ADHD a ODD v inkluzívnej základnej škole. Venujem sa však poloprofesionálne aj hudbe.

Aká bola Tvoja cesta do IPčka?

Moja cesta do IPčka sa začala minulý rok koncom februára, keď mi kamarát Michal, ktorý je tiež poradca v IPčku, poradil a povzbudil, že to mám skúsiť. Sledoval som aktivity IPčka už dlhšie, ale až vtedy, keď im vrcholil nábor nových ľudí mi to nejak „doplo" a odhodlal som sa vyjsť z komfortnej zóny a poslal som prihlášku s videom. Po prvom školení som bol nesmierne vďačný, že som tomu dal šancu, že som mohol nakuknúť do „kuchyne" IPčka. Bol to zároveň pozitívny šok, keď som videl, čo všetko IPčko robí a ako do toho dávajú všetci svoje srdce, ba aj viac. Počas ďalších školení sa tento pocit len zintenzívňoval a už sa ma nedalo zbaviť.



Poradcom na internetovej linke dôvery IPčko.sk si viac ako rok. Spomínaš si na svoj prvý chat, aké to pre Teba bolo?

Veľmi živo si pamätám ako som chodil po izbe v nepokoji z toho, že mám byť už deň po prvom školení online k dispozícii ľuďom, ktorí to potrebujú. Dôveru mi dodávali kolegyne poradkyne, ktoré mali v ten deň takisto premiéru a zvládli to super. Prišlo prvé zvonenie, v rámci možností som čo najsmelšie odpovedal. Ušlo to rýchlo a bolo to na prvý chat veľmi príjemné a dodnes som tej klientke vďačný, že mala som ňou trpezlivosť a hlavne že mi dala šancu byť jej v tej chvíli k dispozícii. Nemôžem opomenúť ani vďaku kooridinátorke Dominike, ktorá ma mojim prvým chatom sprevádzala a aj vďaka jej pomoci, som to zvládol.

Spomínaš koordinátorku Dominiku. Už pár týždňov zastávaš túto pozíciu aj Ty. Aké pocity si prežíval, keď si dostal ponuku stať sa koordinátorom poradcov na IPčku?

Ponuku som dostal trošku nečakane, v období veľkého náporu na IPčko v dôsledku pandémie COVID-19. Rozhodne to bol pre mňa v tej chvíli emocionálny koktejl. Neistota, obavy z vlastných kompetencií, radosť, zvedavosť... Bola to však samozrejme pre mňa aj pocta, že ma kolegovia, ktorých schopnosti, prácu a ľudskosť si nesmierne vážim, oslovili a prejavili mi dôveru s takou zodpovednou pozíciou.

Aké zmeny nastali v Tvojom živote, keď si prijal túto ponuku?

Okrem nárastu počtu hodín za počítačom a telefónom mi pribudlo do mojej „bubliny" množstvo životných príbehov, ktoré s nami klienti zdieľajú, pri ktorých máme tú česť byť. Viac a viac si uvedomujem, že často sú tam klienti rovnako pre nás, ako sme my pre nich a to tým, že nám ponúkajú iný pohľad a inšpiráciu na to, čím si prechádzame aj my sami.

Spomínaš si na svoj prvý chat z pozície koordinátora? Aké to pre Teba bolo?

Pravdaže. Je to pre mňa stále čerstvé. Keďže na IPčko sa obracajú často aj ľudia, ktorí prežívajú krízové situácie a nechcú na to byť sami, môj prvý koordinátorský chat nebol výnimkou. Bol to pre mňa ten moment, pri ktorom som si uvedomil, že som tam nie len pre klienta, ale aj pre poradcu a je na mne, aké pocity bude poradca počas chatu mať, čo a ako bude cítiť. Zároveň to však bola aj príležitosť vidieť naozaj profesionálnu prácu mojich kolegov poradcov v priamom prenose, ktorí tam v rámci svojho voľného času pre klienta boli a naplnilo ma to hrdosťou na náš IPčkovský tím. A hlavne klientovi sme dokázali byť nápomocní.


Znie to ako naozaj veľmi zodpovedná práca, kedy okrem odborného a profesionálneho sprevádzania musíš byť klientovi oporou aj po psychickej stránke. Čo je vlastne úlohou koordinátora chatovej krízovej linky IPčko.sk?

Úlohou koordinátora je byť k dispozícii pre poradcov počas ich služieb. „Kryť im chrbát" a spoločne hľadať spôsoby, ktoré by boli pre klientov IPčka čo najviac užitočné. Zároveň sme tam pre nich na sprostredkovanie dôležitých informácii ohľadom fungovania IPčka, vzdelávania a v neposlednom rade na prebratie tém, s ktorými prichádzajú oni sami, a ktoré im dobrovoľníčenie v IPčku prináša.

Na IPčku sa stretávame s naozaj náročnými situáciami, denne nás kontaktujú mladí ľudia, ktorí chcú ukončiť svoj život. Z pozície koordinátora si súčasťou týchto príbehov a musíš poradcom poskytnúť okamžitú odbornú aj psychickú podporu. Čo je Tvojou psychohygienou, ako sa udržuješ v psychickej pohode?

Určite mi pomáhajú samotní IPčkovci, ktorí mi doprajú podporu, keď to potrebujem a keď cítim, že už mi to nepáli tak, akoby malo. A potom určite hudba a s ňou spojené aktivity.

Viac ako rok si bol „bežným" poradcom a momentálne si aj koordinátorom chatovej linky dôvery. Čo podľa Teba IPčko ako najvyužívanejšia krízová linka dôvery momentálne potrebuje?

Momentálne na IPčku okrem iného žijeme aj tým, že sa podarilo spustiť Krízovú linku pomoci, kde je k dispozícii nonstop poradenstvo cez chat, e-mail a telefón. Takisto je tam dostupné video-poradenstvo od 9.00 do 19.00 hod. Rozšírili sme tím o 20 nových profesionálov, ktorí sa do výziev, ktoré táto doba priniesla, pustili s riadnou vervou a veľmi sa z toho tešíme. IPčko by však podľa môjho názoru potrebovalo systematickú podporu od štátnych inštitúcií na to, aby sme vedeli zabezpečiť pre týchto profesionálov potrebné podmienky na prácu, vzdelávanie, supervízie a celkové vytváranie nových projektov, ktoré IPčko zastrešuje. Za tým čo IPčko dokázalo je enormné množstvo vytrvalosti, viery v dobro a kopa kvalitne odvedenej roboty a myslím si, že podpora od štátu by bola určite vítaným gestom.

Čo by si odkázal ľuďom, ktorí by chceli podporiť IPčko, ale možno ešte nie sú úplne rozhodnutí, že tak urobia?

Že nech naozaj neváhajú a nech smelo navštívia naše stránky, na ktorých sa môžu dozvedieť viac o našich projektoch, o tom čo robíme a samozrejme overiť si ako to robíme... Sme tu aj pre nich!