Medzi nekonečnými oceánmi komercie a konzumu existuje zopár ostrovov, nad ktorými veje vlajka neziskových organizácií, ktoré sú domovmi priam nadľudskej obety a ochoty. Prečo som ja, mladý absolvent psychológie zakotvil práve na jednom z nich s názvom IPčko?

Rád by som na to vedel odpovedať v jednom článku, no nebolo to jedno rozhodnutie ale dlhá cesta, ktorá ma k tomu viedla. Pokúsim sa čo najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie popísať, čo ľudí na tejto práci láka a čo s nimi robia prvé týždne na "čete".

Ako snáď každého človeka, čo skončil štúdium humanitných odborov, ma priťahovala oddávna práca s ľuďmi. Akonáhle som ale konečne po rokoch držal v ruke magisterský diplom, prišlo povestné: „A čo teraz?" a bolo načase hľadať si smer. V diaľke som videl svietiť zreteľné krikľavo zelené svetlo, o ktorom sa vravelo, že v ňom hľadajú pomoc tí, pre ktorých často iná neexistuje. Bolo ním IPčko, ktoré ma oslovilo ako myšlienkou, tak odovzdanosťou ľudí, ktorí v ňom pracovali. Po krátkom váhaní a prekonaní strachu som doň nakoniec poslal prihlášku a než som sa nazdal, už som sedel v malej miestnosti v starom meste v spoločnosti jedných z najfascinujúcejších ľudí, akých som mal kedy možnosť spoznať. Cieľ našej prítomnosti bol jasný, ako z nás za pár mesiacov spraviť čo najlepších internetových poradcov, ktorí budú môcť týždeň čo týždeň pomáhať nezištne stovkám ľudí. Nie je to práve jednoduchá úloha, no sebavedomé vystupovanie inštruktorov Mareka a Dominiky nám dodalo odvahu, aj keď sme sa možno chceli zopárkrát z úzkosti zvrtnúť na päte. Držali nás rovnako ako naše poslanie - pomáhať druhým. Vznešený to cieľ, že? Čo to ale v IPčku znamená?

Online psychologická pomoc
Chýba ešte 18 999,5 €

Online psychologická pomoc

IPčko

Až 1000 mladých ľudí zo Slovenska ročne sa obracia na našu internetovú poradňu s túžbou spáchať samovraždu. Hľadajú pomoc. IPčko už ôsmy rok denne, bezplatne, takýmto mladým ľuďom zachraňuje životy.


Denne doženie potreba porozumenia, rady, podpory či obyčajného prijatia, desiatky ľudí k tomu, aby vyhľadali pomoc. Pre niektorých je situácia dokonca tak neúnosná, že sa rozhodnú svoj život ukončiť. V tom lepšom prípade sa vtedy obrátia na rodinu, kamarátov, partnerov, školu či štát. Neraz ale všetky tieto systémy zlyhajú a človek potom nevie, kam má ísť. Pre všetkých spomenutých je tu internetový poradca, ktorý je každý deň dostupný len pre to, aby sa im pokúsil pomôcť vyriešiť ich problém alebo niesť bremeno.

Ako som sám po prvých četoch zistil, vôbec to nie je jednoduchá úloha. Príbehy ľudí, s ktorými sa nám zverujú, sú neraz také silné, že by to asi zamávalo aj s ostrieľaným psychológom. Zatiaľ, čo sedíte doma a počúvate hudbu, niekto iný je pokraji svojich síl a načiahne sa ku vám ako za poslednou záchranou. Na túto žiadosť odpoviete a robíte všetko preto, aby ten človek z krátkej chvíle na internete vedel odniesť niečo, čo mu pomôže jeho trápenie prekonať. Či mám strach? Áno, zakaždým, keď prímam čet, preletí mnou myšlienka, čo sa stane, ak to nezvládnem. Vďaka úžasnej podpore komunity poradcov a naberaniu skúseností však tieto pocity pomaly slabnú, no vždy mi pripomínajú, aby som mal pred touto prácou rešpekt. Jedná sa totiž o živých, cítiacich a mysliacich ľudí, ktorých som možno už na ďalší deň po čete stretol na ulici, v obchode alebo s nimi jedol na rodinnej večeri a vôbec som to netušil.

Môcť týmto ľuďom poskytnúť niečo, čo je pre väčšinu z nás samozrejmosťou a sledovať potom ich radosť a vďačnosť, je niečo, na čo v živote nezabudnem a verím, že práve to motivuje väčšinu poradcov po celom svete. U nás v IPčku vieme, že naša práca ľuďom pomáha a vieme, že každý deň, keď sa prihlási prvý poradca a četové okienko zozelenie, ďalší človek príde hľadať podporu, porozumenie a pomoc tam, kde je vždy zadarmo.

Michal, nováčik na poradni IPčko .sk