Teraz je to už 5 rokov pre naše zariadenie podporovaného bývania Dss-MOST pre ľudí s duševnou poruchou. Zariadenie podporovaného bývania Dss-MOST oslávilo v januári päť rokov svojej činnosti. Šestnásteho januára 2011 sme otvorili prvý byt podporovaného bývania. V tom čase to bolo jedno z prvých zariadení podporovaného bývania pre ľudí s duševnou poruchou na Slovensku.

V čase zriadenia služby podporovaného bývania sme v Dss-MOST už niekoľko rokov prevádzkovali rehabilitačné stredisko a tiež službu sociálneho poradenstva. Skúsenosti zo spolupráce s klientmi týchto služieb nás priviedli k poznaniu, že podpora samostatného bývania pre ľudí s duševnou poruchou je to, čo v bratislavskej sieti služieb chýba. Ľudia s duševnou poruchou nemali v tom čase možnosť vyskúšať si a učiť sa samostatnosti v bezpečnom prostredí s minimalizovaním rizík. Všetko čo sa mohli naučiť v rámci rehabilitačného strediska bolo náročné aplikovať doma, kde už fungovali dlhoročne zavedené spôsoby fungovania. Tie boli často také, že vynechávali zo zodpovednosti za chod domácnosti našich klientov. Preto sme sa rozhodli, že im umožníme vyskúšať si postarať sa sám o seba, mimo svojej izby v rodičovskom dome alebo byte. Začali sme s tréningovým programom, v rámci ktorého sa klienti začali učiť zručnostiam pre čo najsamostatnejší život a schopnostiam zvládať problémy s ním spojené.

Poslaním služby od jej počiatku, je umožniť ľuďom s duševnou poruchou – zvlášť tým, ktorí ešte samostatne nebývali alebo potrebujú v tomto smere určitú podporu – získať vlastnú skúsenosť so samostatným bývaním. Cieľmi služby sú:

Samostatnosť, nie samota
Chýba ešte 3 542,27 €

Samostatnosť, nie samota

Dss-MOST, n.o.

Ľudia s duševnou poruchou žijú medzi nami a ich počet narastá. Pre niekoho každodennosť, pre iného výzva - nadviazať medziľudský kontakt, cestovať MHD či zmysluplne tráviť voľný čas. Pomôžme ľuďom s duševnými poruchami viesť samostatnejší každodenný život.

Ciele orientované na užívateľa

  • rozvinúť praktické zručnosti klienta, najmä v oblasti starostlivosti o domácnosť a samého seba
  • poskytnúť klientovi podporu a pomoc pri dosahovaní čo možno najvyššej miery samostatnosti a autonómie pri rozhodovaní,
  • rozvinúť potenciál klienta samostatne zvládať problémy bežného života, prebrať zodpovednosť a nachádzať vlastné riešenia,
  • podporiť klienta pri využívaní bežne dostupných miest a služieb,
  • motivovať klienta k aktívnemu tráveniu voľného času
  • podporiť adaptívne zvládanie zvýšenej záťaže spojenej s duševnou poruchou,
  • podporiť a edukovať rodinu klienta.
  • rozvinúť sociálne zručnosti v užších vzťahoch so spolubývajúcimi, spolupráca, riešenie konfliktov, zvládanie stresu a emočnej záťaže Ciele orientované na spoločnosť
  • zaistenie sociálnej pomoci osobám s duševnými poruchami
  • prevencia sociálne patologických javov a iných nežiaducich javov (bezdomovectvo, zadĺženosť, samovraždy a pod.)
  • zníženie potrebnosti ústavnej starostlivosti
  • ovplyvňovanie postojov verejnosti voči osobám s duševnými poruchami
  • spolupráca s ďalšími poskytovateľmi sociálnych a zdravotných služieb
  • spolupráca s úradmi a samosprávou

Spočiatku v podporovanom byte bývali len muži. Od februára 2012 sa stal byt koedukovaným, to znamená, že v ňom žili dvaja muži a dve ženy. Tento model mal svoje výhody, ale i nevýhody. Preto sme sa rozhodli rozšíriť kapacitu služby o ďalší byt a mužské a ženské obyvateľstvo rozdeliť. V septembri 2012 sme otvorili druhý byt podporovaného bývania. Ten pôvodný ostal „ženským“ bytom a ten novootvorený sa stal „mužským“. Toto rozdelenie platí dodnes a v súčasnosti žijú v „ženskom“ byte štyri ženy a v „mužskom“ byte päť mužov.

Za uplynulých päť rokov sme toho zažili veľa. Pozitívneho i menej pozitívneho. Spôsob spolupráce s klientmi sme postupne menili a rozvíjali tým smerom, aby nás obyvatelia podporovaného bývania postupne potrebovali minimálne a v ideálnom prípade, na konci tréningu, vôbec. Klienti sú v kontakte s pracovníkmi hlavne v čase nutnom na prácu na individuálnych plánoch alebo počas komunitných stretnutí. Zvyšný čas si klienti vypĺňajú sami podľa vlastných preferencií.

Verím, že všetky skúsenosti nás posunuli bližšie k tomu, aby sme poslanie a ciele služby podporovaného bývania vedeli napĺňať efektívnejšie a kvalitnejšie.

Vyššie spomenuté ciele sa snažíme napĺňať od začiatku až po dnes. Klienti v našom podporovanom bývaní prechádzajú tréningom samostatnosti. V rámci tréningu pracuje každý klient spoločne so svojim kľúčovým pracovníkom na svojich individuálnych cieľoch prostredníctvom vlastného individuálneho plánu. Všeobecným dlhodobým cieľom je spravidla to, aby klient dokázal samostatne napĺňať svoje potreby. To znamená, aby žil primerane kvalitný život, v ktorom je spokojný. Na začiatku spolupráce ide najmä o to, aby si klient na nové prostredie zvykol, aby sa vedel zorientovať v okolí, nájsť obchod, poštu, banku apod. Aby poznal a rešpektoval pravidlá chodu domácnosti, vedel obsluhovať elktrické spotrebiče, upratať a umyť čo treba, hospodáriť so svojim príjmom. Jednoducho aby zvládol základné a nevyhnutné činnosti pre čo najsamostatnejší život v byte podporovaného bývania. Keď tieto činnosti zvláda, môžu sa s kľúčovým pracovníkom posunúť k cieľom, ktoré nemusia úzko súvisieť s životom v byte.Ide o ciele zamerané na naplnenie potrieb daného klienta. Často ide o hľadanie zamestnania, rozvíjanie voľnočasových aktivít, rozširovanie sociálnej siete priateľov a známych a pod.. Spolupráca na týchto cieľoch sa často odohráva mimo bytu podporovaného bývania. V komunite, v ktorej klient žije. Kľúčový pracovník môže klienta sprevádzať pri vybavovaní na úradoch, pri pracovných pohovoroch, podporovať ho v komunikácii so zamestnávateľmi s rodinou s inými ľuďmi a pod.

Podmienkou vstupu človeka do služby je stabilizovaný psychický stav uchádzača a jeho dobrá spolupráca s ambulantným psychiatrom. Každý klient si v podporovanom bývaní za asistencie kľúčového pracovníka a v spolupráci s jeho ambulantným psychiatrom postupne vytvorí takzvaný protikrízový plán. Protikrízový plán slúži predchádzaniu zhoršenia psychického stavu. Klient sa prostredníctvom tohto plánovania učí lepšie zaobchádzať so svojou poruchou.

Okrem individuálnej práce, majú klienti možnosť riešiť a predchádzať vzťahovým konfliktom na pravidelných komunitách, ktoré sa konajú raz týždenne. Na komunitných stretnutiach majú klienti možnosť za podpory pracovníkov otvárať konfliktné témy a riešiť vzniknuté konflikty, čo pomáha aj efektívnejšiemu riešeniu týchto konfliktov v budúcnosti. Klienti majú možnosť venovať sa týmto témam aj v rámci individuálnych stretnutí so svojim kľúčovým pracovníkom.

Spolupracujeme aj s rodinnými príslušníkmi klientov, ktorých sa snažíme vzdelávať a podporovať v tom, aby mohli byť svojim blízkym podporou a zároveň ich nechali nájsť si vlastnú, čo najsamostatnejšiu cestu v živote.

Keď je už klient dostatočne zručný v oblasti starostlivosti o seba a v schopnosti samostatne napĺňať svoje potreby a je dobre psychicky stabilizovaný, prechádzajú s kľúčovým pracovníkom k príprave na odchod z podporovaného bývania. Zvážia možnosti, ktoré klient má mimo zariadenia podporovaného bývania. Ubytovacie, pracovné, možnosti následnej podpory a pod. Následne naplánujú, čo najprijateľnejší postup prechodu klienta z podporovaného prostredia do prostredia s nižším stupňom alebo žiadnou inštitucionálnou podporou.

Počas fungovania zariadenia podporovaného bývania Dss-MOST sa v ňom aj so súčasnými obyvateľmi vystriedalo dvadsaťjeden klientov (osem žien a trinásť mužov). Na jedného klienta pripadá dĺžka pobytu v podporovanom bývaní v priemere rok a pol. Viacerí klienti odišli z podporovaného bývania do vlastného podnájmu, pracujú a žijú samostatný život. Ostatní sa vrátili k svojim rodinám a veríme, že v nich zastávajú samostatnejšiu a zodpovednejšiu rolu, ako tomu bolo pred vstupom do zariadenia podporovaného bývania.

To, či sa nám ciele darilo počas uplynulých piatich rokov napĺňať je otázkou skôr pre ľudí, ktorí tréning v podporovanom bývaní Dss-MOST absolvovali.

Ondrej býva v podporovanom bývaní dva a pol roka:

„V podporovanom bývaní som sa naučil niektoré základné akcie potrebné pre život jednotlivca. Napríklad varenie. Naučil som sa sám si vyprať a pod.. Zatiaľ viem len jeden typ prania, ale ten mi stačí. Čo sa týka varenia, tiež viem len základy. Pár jedál. Viem už navariť bryndzové halušky, rybie prsty (alebo niečo iné) so zemiakmi, ryžu so zeleninou a cestoviny s morkadelou. To je asi všetko, čo viem navariť.“

„ Počas pobytu v podporovanom bývaní som si uvedomil, že možno nie som do samostatného života ešte pripravený, ale aspoň som viac odvážny.“

„Podporované bývanie by som rozhodne odporučil každému,komu sa len dá, kto by sa ocitol v podobnej situácii ako ja. Je to dobrá vec. Myslím, že by si to mal vyskúšať každý, kto len môže. Nič tým nestratí, len získa. Ja osobne by som najradšej v tomto podporovanom bývaní býval aj celý život, ak by sa dalo. Je to tu super s týmito spolubývajúcimi.“

Monika býva v podporovanom bývaní tri roky:

„V podporovanom bývaní som sa toho naučila dosť veľa. Nejde len o hospodárenie s peniazmi, či postarať sa o to, aby som mala čo jesť, alebo čisté oblečenie. Takisto som sa naučila, že s každým dobre vychádzať nemožno. Som vďačná za priateľov, ktorých tu mám, no niekedy nezaškodí povedať svoj názor aj za cenu napätých vzťahov. Oveľa zložitejšie je obhájiť si svoj postoj.“

„Kamaráti sú mi oporou, môžem im dôverovať, aj sa vieme zabaviť a pomôcť si navzájom. Mám sa o koho oprieť. Naopak, ak s niekým nevychádzam, tak to asi tak má byť. Myslím si, že najužitočnejšie je pre mňa asi to obhajovanie názorov a postojov a s tým spojená sebadôvera, lebo bez nej by to nebolo možné. Samozrejme, že užitočné a dôležité je aj vedieť sa postarať o to, aby som mala dostatok všetkého, čo potrebujem na prežitie.“

„Určite by som odporučila podporované bývanie každému kto má na neho nárok, pretože nie vždy sa môžeme spoliehať na pomoc a oporu rodiny a je veľmi dôležité naučiť sa spoliehať na seba a vlastné skúsenosti, ktoré nás neskôr posunú vpred a môžeme tak dokázať svojmu okoliu, že sme schopní zvládnuť oveľa viac, než od nás očakávajú. Nie z ješitnosti, tvrdohlavosti, či rebélie, ale skôr pre pocit vlastnej hodnoty a začlenenia sa nielen do rodiny, ale aj do spoločnosti, čo dnes nie je jednoduché pri tejto diagnóze, ale nie nemožné.“

V ďalšom smerovaní služby by sme sa chceli zamerať na rozšírenie jej kapacit. Povedomie ľudí s duševnými poruchami o možnosti využívať služby podporovaného bývania stúpa a naša kapacita sa ukazuje ako nedostatočná.

Rovnako by sme chceli repertoár našich služieb rozšíriť o terénne služby. Či už terénnu sociálnu rehabilitáciu alebo podporu samostatného bývania. Okrem iných, by tieto služby mohli využívať klienti, ktorí už prešli tréningom v rámci zariadenia podporovaného bývania a začínajú bývať samostatne. Podpora zo strany odborného pracovníka, ktorý by im pomohol k čo najplynulejšiemu prechodu z podporovaného prostredia do prostredia, kde sa musia spoľahnúť sami na seba, by im mohla túto zmenu uľahčiť.

V Bratislave 23.11.2015

Mgr. Adam Kurilla

Odborný vedúci zariadenia podporovaného bývania

Dss-MOST, n.o.

admin: Zuzana Zatloukalová

článok bo uverejnený : zdroj : časopis Druhy Breh – Fórum pre duševné zdravie 2, 2015