Únava, podráždenosť, ťažkosti so sústredením, zmätenosť – to všetko občas zažívame po prebdenej noci. Hučí nám v hlave, okolitý svet vnímame zahmlene a nemôžeme sa dočkať chvíle, kedy sa zvalíme do postele. Krátkodobý spánkový dlh dobehneme dostatočným oddychom za jednu či dve noci. Ľudia bez domova však takúto možnosť nemajú. Väčšina z nich trpí chronickým nedostatkom spánku, čo podľa výskumov vážne obmedzuje ich schopnosť vymaniť sa z nepriaznivej životnej situácie.

„Spánok je dôležitý pre dobré zdravie a nevyhnutný pre schopnosť pracovať a úspešne zvládať denné aktivity," napísal tím francúzskych vedcov v štúdii, ktorú vlani zverejnil časopis Americkej lekárskej spoločnosti JAMA. Skúmali asi 7 000 ľudí vo francúzskych mestách, polovicu z nich tvorili ľudia bez domova. Kontrolná skupina spávala v priemere sedem hodín a deväť minút, čo bolo asi o 40 minút viac, než spali všetci ľudia bez domova, a asi o 90 minút viac než tí, ktorí spali vonku.

Nosiči batožín Nota bene
Chýba už len 1 512,57 €

Nosiči batožín Nota bene

Proti prúdu, vydavateľ Nota bene

Dávame šancu ľuďom bez domova, aby si pomohli sami. Predávajú časopis Nota bene a niektorých z nich zamestnávame ako Nosičov batožín na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave.

Vedci dávajú do súvislosti chronický nedostatok spánku s vysokým krvným tlakom, ochoreniami srdca, obezitou, diabetom druhého typu, depresiou, úzkosťou, oslabeným imunitným systémom, zvýšenou konzumáciou alkoholu, častejšími zraneniami a nehodami. Všetko sú to práve problémy, ktorým čelia ľudia bez domova – niektorí v oveľa väčšej miere ako bežná populácia. Každá z týchto ťažkostí im môže brániť v tom, aby si našli a udržali prácu a bývanie. Či už nocujú na ulici, alebo v útulku, je pre nich extrémne ťažké až nemožné spať pokojne a bez prerušení.

V roku 2011 robila organizácia House the Homeless v americkom Austine štúdiu, v ktorej skúmala spánok a zdravie 204 ľudí prespávajúcich v útulkoch. Až 70 percent z nich zažilo únavu, ktorá im počas dňa neumožňovala normálne fungovať. Na otázku, čo im bráni v spánku, 64 percent respondentov odpovedalo, že ich ruší chrápanie spolunocľažníkov, 51 percent sa sťažovalo na to, že v hlavách im víria neodbytné myšlienky, a viac ako 27 percent sa bálo, že im niekto ublíži. Za nedostatok spánku podľa iných výskumov môže aj strach, že ich niekto okradne, alebo chronické obavy, že si opakovane musia hľadať bezpečný nocľah.

V roku 2011 robila organizácia House the Homeless v americkom Austine štúdiu, v ktorej skúmala spánok a zdravie 204 ľudí prespávajúcich v útulkoch. Až 70 percent z nich zažilo únavu, ktorá im počas dňa neumožňovala normálne fungovať. Na otázku, čo im bráni v spánku, 64 percent respondentov odpovedalo, že ich ruší chrápanie spolunocľažníkov, 51 percent sa sťažovalo na to, že v hlavách im víria neodbytné myšlienky, a viac ako 27 percent sa bálo, že im niekto ublíži. Za nedostatok spánku podľa iných výskumov môže aj strach, že ich niekto okradne, alebo chronické obavy, že si opakovane musia hľadať bezpečný nocľah.

LAVIČKA NESTAČÍ

„Mal som svoju lavičku, na ktorú mi nikto nesiahol. Cítil som sa tam bezpečnejšie ako v nocľahárni, a aj som sa celkom dobre vyspal," hovorí predajca Nota bene Pavel. Vonku prespával za každého počasia – ľudia mu darovali deky a spacák, ale nesvedčilo to jeho podlomenému zdraviu. Okrem toho, že túžil po sprche, možnosti oholiť sa či vyprať si veci, chcel mať aj pokoj a súkromie. Aj preto nedokázal spať v nocľahárni, kde ho rušilo priveľké množstvo ľudí a zvukov a kde sa necítil bezpečne.

Myslel si, že v ubytovni to bude lepšie, no tam mu nedali spávať hluční susedia ani obavy o to, či si na bývanie zarobí. „Mesačne som platil 215 eur, pritom žijem z dávky 61,3 eur, čo znamená, že mám dve eurá na deň. Keby nebolo Nota bene, neviem, kde by som bol. Možno vo väzení, možno by som zomrel niekde na lavičke." Teraz spáva v podnájme u kamaráta, ktorému platí 150 eur mesačne, a tiež sa bojí, či zarobí na nájomné. „Najlepšie by som sa cítil v sociálnom byte, nemusel by som sa stresovať tým, či budem mať svoju izbu a posteľ aj ďalší mesiac." Pavel má problémy s nohami, ale po dobrom spánku sa cíti čerstvejší a dlhšie postojí na svojom predajnom mieste. „Potrebujem byť vyspatý, aby som vládal predávať časopis aj privyrobiť si niečo pomimo."

Tibor prežil na ulici, v nocľahárňach, útulkoch a ubytovniach 18 rokov. „Zo začiatku, keď som si vypil, neprekážalo mi, že som na ulici. Našiel som si partiu podobných ľudí. Keď som vytriezvel, všetko bolo iné, chcel som si nájsť útočisko." Najťažšie bolo nájsť miesto chránené pred zlým počasím a zároveň ako-tak bezpečné. „Prespával som vo vchodoch domov, ale koncom týždňa som tam viac bdel ako spal. V noci sa vracali domov rozjarení mladí z krčiem a diskoték. Keby ma našli, nedopadlo by to dobre." V teplejšom období prespával v lese, schovaný za kríkmi. „Na lavičke by som sa spať neodvážil. Niektorých ľudí tam tak zbili, že sa už neprebrali.

Vonku sa Tibor nikdy dobre nevyspal. Viac-menej iba driemal, budil sa aj každú pol hodinu. Občas na hodinku upadol do hlbokého spánku. „Podvedomie však ďalej pracuje, na ulici musíte byť neustále v strehu." V nocľahárni sa necítil omnoho bezpečnejšie. „Musel som mať oči aj vzadu. Raz som tvrdo zaspal, a keď som sa zobudil, nemal som tenisky ani nohavice. Odvtedy som spával s vecami pod hlavou a nikdy som si dosť neoddýchol," spomína. „Teraz tam majú kamery a snažia sa udržať bezpečnosť, ale už o štvrtej, pol piatej ráno ma budila hlučná vrava a búchanie dverami."

Tibor občas prenocoval aj u známych, no k spánku sa väčšinou nedostal. „Musel som doniesť alkohol a cigarety, do rána sa pilo, a potom som sa musel vrátiť na ulicu." Najlepšie si oddýchol u sestry alebo na ubytovni. Tú si teraz môže dovoliť, lebo má prácu. „Konečne si môžem ľahnúť, kedy chcem a spať toľko, koľko potrebujem. Bez spánku to nejde," hovorí. „Keď som sa nemohol vyspať, bol som deprimovaný. K tomu sa pridali alkoholické depresie, bol som naozaj zúfalý. Myslel som už aj na to, že to vzdám. Pomohlo mi, že som obmedzil alkohol, a neskôr som sa ho úplne vzdal. Rozhodol som sa, že už nechcem život bez budúcnosti."

UNAVENÝ MOZOG

Štúdie, ktoré skúmajú spánok ľudí bez domova, udávajú, že v noci spia šesť, niektorí len tri a pol hodiny. Už dve noci nedostatočného nočného spánku pritom výrazne znižujú schopnosť sústrediť sa a učiť sa nové veci. „Nekvalitný spánok negatívne ovplyvňuje schopnosť jasne myslieť a fungovať s inými, čo sťažuje hľadanie práce alebo bývania," hovorí doktorka Eowyn Rieke z neziskovej organizácie Outside In v Portlande.

Nedostatok spánku nevedie len k únave a strate bdelosti, ale k aj k zlému úsudku. „Schopnosť objaviť riešenia na zložité problémy nesmierne zlepšuje nočný spánok, ktorý zvyšuje aj našu kreativitu. Vyspatý človek má až trojnásobnú výhodu pred nevyspatým," povedal neurovedec Russell Foster vo svojom príspevku na TedGlobal 2013. Je nemožné, aby permanentne nevyspatý človek bez domova prišiel na to, ako sa vymotať zo svojich problémov. „Čo sa okoloidúcim zdá ako lenivosť, je v skutočnosti spánková deprivácia. Ako má človek bez domova, ktorý trpí nedostatkom spánku, urobiť všetky veci potrebné na prekonanie bezdomovectva?" pýta sa na svojom blogu Kevin Barbieux, bezdomovec zo San Diega.

Ľudia bez domova nevedia zaspať, nedokážu spať bez prerušenia, alebo zaspávajú, aj keď nechcú, spia priveľa alebo primálo. Unavený mozog si pýta veci, ktoré by ho prebrali, napríklad metamfetamín, ktorý ďalej rozvracia spánkový režim. Nevyspatí ľudia častejšie siahnu aj po alkohole, marihuane či heroíne, aby skôr zaspali, hovorí doktorka Eowyn Rieke. Narušený spánok má úzke prepojenie s duševnými problémami ako úzkosť, depresia či bipolárna porucha, ktorými často trpia aj ľudia bez domova. „Nervové prepojenia, ktoré sú predpokladom pre zdravý spánok, a tie, ktoré riadia duševné zdravie, sa prekrývajú," vysvetľuje Russell Foster.

SPÁNKOM K ŽIVOTU

„Zlepšovanie kvality a dĺžky spánku u ľudí bez domova môže zlepšiť ich čulosť, zdravie a schopnosť zvládať denné požiadavky," napísali francúzski vedci. Útulkom odporúčali, aby svojim nocľažníkom ponúkali štuple do uší, spánkové masky a vankúše a aby lôžka oddelili závesmi, ktoré by dávali aspoň aký-taký pocit súkromia. Napríklad v islandskom Reykjavíku sú v dennom centre samozrejmosťou závesy, ktoré ľuďom bez domova pomáhajú lepšie sa vyspať, aby dokázali odolávať nástrahám života na ulici či nepochopeniu a odsudzovaniu ostatných.

„Tí, čo žijú na ulici dlhodobo, berú nedostatok spánku ako súčasť svojej situácie," hovorí sociálny pracovník Ivan Lorenc zo združenia Proti prúdu, ktoré vydáva časopis Nota bene. „Ak aj ešte majú silu a motiváciu hľadať riešenie, majú to veľmi ťažké aj preto, že sú nevyspatí. Nikto nedokáže žiť na ulici alebo v nocľahárni a popri tom mať dlhodobú prácu." Spomína príklad predajcu Nota bene, ktorý prespával vonku a pokúšal sa pracovať. O robotu opakovane prišiel práve pre vyčerpanie, ktoré spôsobil nedostatok spánku – zaspal počas služby alebo zníženou pozornosťou spôsobil nehodu. Pre takého človeka nie je ľahké ani predávať časopis Nota bene.

„Najťažšie podmienky na spanie majú ľudia, ktorí nocujú vonku. Nocľaháreň či útulok môžu byť východiskom z núdze pre tých najzraniteľnejších – osamelé ženy či starších mužov, no ozajstný komfort na oddych v nich nie je," hovorí Ivan Lorenc. Zárukou dobrého spánku nemusí byť ani oveľa drahšia posteľ na ubytovni, kde sa za niekoľko sto eur mesačne musia o izbu deliť s cudzím človekom. Ak majú odlišné zvyky či režim dňa, navzájom sa rušia. „Všetko sú to len krízové riešenia, ktoré sa nemôžu vyrovnať stabilnému sociálnemu bývaniu potrebnému na to, aby človek dokázal dať svoj rozpadnutý život znovu dokopy."

Zdroje: vocativ.com, ted.com, nhchc.org

Text: Dagmar Gurová foto: Alan Hyža

Článok vyšiel v októbrovom čísle Nota bene - Spánok.