Zadanie, ktoré dostali študenti, sa mi veľmi páčilo. Každý ho poňal inak a každý z nich na ulici zachytil niečo iné. Niektorí mladí ľudia nafotili reklamy, na ktorých boli zobrazené ženy v kuchyni a muži v dielni. Iní odfotili sami seba v kaviarni, lebo vraj o gymnazistoch z Gymnázia Jura Hronca kolujú stereotypy, že stále sedia na kávičke. Preto sa rozhodli tento stereotyp potvrdiť. Posledná skupinka odfotila svojich spolužiakov, ako idú fotiť stereotypy na autobusovú stanicu. To je podľa ich slov samo o sebe stereotypné. Musím sa priznať, že tento posledný nápad ma pobavil najviac.

V EDUMA učíme o stereotypoch cez storytelling a emócie. Naša Online živá knižnica je plná silných príbehov ľudí s prekážkami. Jednou z nich je aj príbeh našej Živej knihy Igora, mladého Róma, ktorý je výborný herec a tanečník. Predtým, ako sa s ním mohli zoznámiť, som im dala pár otázok na telo. „Volili by ste Róma, keby kandidoval za prezidenta?“ Mladí ľudia moju otázku označili za veľmi všeobecnú a nezmyselnú. Odôvodnili to tým, že by ich nezaujímalo, či je to Róm alebo biely, ale jeho volebný program. A teda, kým im nedám jeho volebný program, nevedia mi na otázku odpovedať. A majú pravdu!

Chceme viac vnímavých škôl na Slovensku
Chýba už len 1 542,59 €

Chceme viac vnímavých škôl na Slovensku

Od emócií k poznaniu - EDUMA

Chceme na Slovensku tvoriť vnímavú spoločnosť. Snažíme sa odbúravať strach a predsudky voči zraniteľným skupinám ľudí cez porozumenie ich potrieb, prekážok a prežívanie. Na to, aby sme im rozumeli viac, využívame storytelling a emocionálne učenie a práve o tom je aj naša 4vé Akadémia rozvoja kritického myslenia.

Študenti ostali stále autentickí, čo sa ukázalo aj pri druhej otázke. „Čo by ste povedali na to, alebo ako by ste sa postavili k tomu, keby vaša dcéra alebo sestra chodila s Rómom?“ Väčšina hneď odpovedala, že by to nebol problém. V istom momente sa ozval jeden študent. „Mohli by ste byť úprimní?“ vyzval spolužiakov. On sám si priznal jednu vec. Keby sa dozvedel, že jeho dcéra začala chodiť s Rómom, nevadilo by mu to, ale určite by mal záujem ho spoznať skôr akoby to bol ochotný spoznať akéhokoľvek iného Nerómskeho priateľa. Uvedomuje si, že nejaké obavy alebo otázniky sa v ňom ozývajú. Vďaka za túto úprimnosť. Prišli ďalšie otázky. Videli ste niekedy Rómku v katalógu ako modelku? Zamestnali by ste Róma v obchode? Prečo áno a prečo nie? A prečo by si ne/chcel byť Róm? Ako by ste opísali Róma človeku, ktorý o Rómoch nič nevie. Tieto odpovede si každý z nich individuálne písal na papier.

Po nich sme si pozreli príbeh Igora v rámci Online živej knižnice. Ich prvé dojmy boli naozaj silné. Často z nich vychádzali slová: „Tak toto by som si nikdy nemyslel.“ Alebo: „Predstavoval som si, že to je inak.“ Následne konfrontovali svoje predošlé odpovede s tým, čo v nich ostalo potom, ako spoznali príbeh Igora. Táto konfrontácia v nich otvárala mnoho nových otázok a podnetov. A ostala medzi nimi stáť veľká otázka toho, čo môžu spraviť preto, aby ľudia, ktorí nemali rovnakú štartovaciu čiaru a museli možno pre niektoré naše bežné úspechy makať tvrdšie ako my, boli ocenení a prijatí v spoločnosti. Na konci jeden zo študentov v rozhorčení povedal: „Ale však oni sa môžu snažiť koľko chcú, keď následne my nie sme ochotní ich zamestnať. Ich snaha stráca zmysel... Čo s tým vieme urobiť, ako to môžeme zmeniť?“ pýtal sa.

Nasledovalo ešte veľa otázok, ktoré ukazovali ich záujem o dianie v spoločnosti. Hovorili o tom, že si uvedomujú, že niektoré postoje politikov, nie sú správne, ale ešte si neboli istí prečo. Avšak všade bolo cítiť obrovskú túžbu mať čo najviac pravdivých informácii, aby si svoj vlastný názor dokázali vytvoriť sami. A v tomto momente som si uvedomila, že nech to akokoľvek pesimisticky vyzerá s našou spoločnosťou, klíči tu niečo nové. Nebadáte?

V takých momentoch cítim vďačnosť. Za všetkých mladých ľudí, ktorí sa pýtajú, zaujímajú, spochybňujú, uvažujú, majú otvorenú myseľ a túžbu veci nenechať len tak. Aj vďaka nim môžem pokojnejšie spávať, lebo viem že mojich rómskych žiakov, ktorých som kedysi učila a nechala v Šarišských Bohdanovciach a v Plaveckom Štvrtku čakajú nové možnosti a ich snaha má zmysel. Aj vďaka nám všetkým!

Anežka Karľa, EDUMA