Tradícia (ne)zanikne
Včiel bol u nás plný dom, niekedy doslovne, ale väčšinou len slovami. Najčastejšia téma bola včely. Boli za dedinou, boli u starých rodičov. A nás, deti (dokopy šesť), nás to nudilo. Nepríjemné boli návštevy včelnice, kde sme zakaždým odchádzali s väčším uchom, perou, alebo prstom. Darmo, boli to „medárky"(Tak s úsmevom voláme včely, ktoré radi doprajú žihadlá, ale nosia veľa medu). 75 rodín si vyžadovalo veľkú starostlivosť, chodili sme aj my deti. Ale nebudeme si klamať, nie vždy radi. Najradšej sme mali pochopiteľne medobranie, ale ani to sa nezaobišlo bez žihadiel. Vyzeralo to, že v tradícii, ktorá vznikla v roku 1953 Antonom Turčánim, a neskôr pokračovala jeho synom Antonom, nebude mať nasledovateľov. Až v roku 2011 prišiel vnuk/syn David s vlastnou kombinézou a požiadal o viac, ako len pomáhať: prevziať rodinný BEEznis. A tak, naša tradícia, prebýva v už tretej generácii včelárov vyše 65 rokov.

Hľadaj za tým ženu
Nebolo to ľahké rozhodnutie, snom bolo zostať pracovať na univerzite. Ale boli to rozhovory so Soňou, ale aj ďalšími kamarátmi, ktoré menili postoje a neskôr aj realitu. Soňa nám spravila aj brand. Dlho sme hľadali názov a vymýšľali slovné hračky. Až sme sa vrátili ku koreňom. Veď chceme predávať med. Veď med... MEDveď! A tak začala púť predávania medu z dvora. Už žiadne likvidačné ceny od výkupcov. MEDveďova misia bola mať vždy priamy kontakt so zákazníkom a diskutovať. Počas predaja medu sme sa dozvedeli „pravdy" o tom, ako je manžel včely čmeliak, že med je vyka**ný včelami a že med je z peľu. Keď sme hľadali dôvod, prečo krajina so včelárskou tradíciou má ľudí včelársky nevzdelaných, zistili sme, že nie sú dostatočne vzdelávaní a učebnice obsahujú tiež nepresnosti. A tak, vzniká projekt Včelí kRaj, ktorý chce vyplniť prázdne miesto vo vzdelávaní, hlavne tých najmenších.

Včelia kRAJina
Chýba ešte 1 503,47 €

Včelia kRAJina

kRaj

Vo Včelom kRaji vieme o včelách VČELYčo a s veľkou radosťou sa o naše vedomosti delíme s ostatnými. Pomôžte aj vy s budovaním prvej vzdelávacej včelnice a environmentálneho centra venovaného opeľovačom.

Za jedným stolom... tridsiati
Možno to bol aj impulz odísť z mesta. Nevedeli sme vtedy či správny, časom môžeme povedať, že určite áno. Našli sme si dom a pozemky na strednom Slovensku, pri Kokave nad Rimavicou v časti Liešnica. Opustený dom, ktorý nás na začiatku až tak neoslovil, no oslovila nás nezameniteľná krajina.
Tu sú začiatky Včelieho kRaja. V roku 2013 sme sem prišli a doniesli prvé včelie rodiny. Pre zážitok 6 úľov. Nič viac, prvé detské kombinézy sme objednali cez internet a hneď v druhý deň prišlo ku nám vyše 30 detí. Sedeli na zemi a na pár laviciach, ešte aj po programe stáli okolo jedného malého stola a pýtali sa, skúšali náradie, zisťovali. Situáciu nedostatku miest sme riešili brúsením starých lavíc a stolov a ich natieraním.

Nie na zelenej lúke
S našim projektom sme nezačali „na zelenej lúke". Celý projekt začal na rodinnej tradícii, včely máme „v krvi". Nie je to pre nás módny trend, je to tradícia. Rovnako, ale ako sme objavovali náš nový domov, spoznávali sme jeho históriu. A kto hľadá, nájde. Pôvodný majiteľ bol včelár. Na povale a v humne sme nachádzali včelárske náradie a úle, historické kúsky. Vzdelávacia včelnica vznikla na mieste, kde predtým stála prvá škola v Liešnici. Slúžila pre žiakov z celej doliny. Dnes tu už škola nestojí, ale duch miesta sa zachoval a vzdeláva sa tu aj dnes. Zmenou je, že vzdelávanie je zamerané na fascinujúci život včiel, opeľovačov a ich význam pre krajinu. Krásne prepojenia, nie? (Na fotke si všimnite aj "nesmrteľnú" pec na chlieb.)

Robíme dobro voľne
V prvý rok sme spravili veľa akcií pre región a veľa práce na pozemku. A hneď sa dostavila aj odmena. Stali sme sa dobrovoľníckym projektom roka a dobrovoľníkom v oblasti životného prostredia. A to sme sa šli na odovzdávanie cien len pozrieť, to bolo ale prekvapenie!


Prekvapenia pokračovali
Čím viac sme robili to, čo nás baví, tím viac prekvapení nás čakalo. Úspešné projekty nás začali živiť a po 10 rokoch práci v neziskovom sektore prišli aj prvé výplaty. Nie, nerobíme to kvôli nim, ale tie nám umožňujú robiť to, čo máme radi. A chceme to robiť aj medzinárodne! Svedčí o tom aj dlhodobá spolupráca s nórskou včelárskou organizáciou ByBI Oslo, s ktorými si vymieňame skúsenosti od začiatku roka 2014. Minulý rok sme dostali na naše prekvapenie ďalšie ocenenie, Oskara pre neziskovky – Cenu nadácie Orange za komunitný rozvoj. Tento rok sme zase nominovaní na Cenu SR za krajinu. Projekt sme obhajovali tento týždeň, výsledky sa dozvieme až v októbri. Držte nám palce.

O náš príbeh sme sa rozhodli dnes podeliť s vami, našimi priaznivcami na dobrej krajine, lebo rastieme len s vami a vďaka vám. Projekty ako náš Včelín, alebo Počúvadlo, by vôbec nevznikli bez vás. A tak prijmite ocenenie teraz vy od nás. Patrí vám veľké ĎAKUJEME!

Málo čítania? :) Prečítajte si o nás napríklad na sme.sk.