Za akých podmienok vznikol Depaul? Prečo vznikol? Ako prví zamestnanci zvládali prácu v nocľahárni? Viac sa dozviete z článku od riaditeľa organizácie, Juraja Baráta.

Rok 2006

"História Depaul Slovensko sa začala písať rok pred jej oficiálnym založením v roku 2006. Krajina iba nedávno vstúpila do EU a túžila ukázať svetu svoju najkrajšiu tvár. Bratislava sa otvorila turistom a bezprizorné postavy motajúce sa historickým centrom a tráviace celé dni na lavičkách v parku tu kazili dobrý dojem. Nálada v spoločnosti bola voči ľuďom bez domova negatívna a jediná pozornosť, ktorej sa ľuďom v núdzi od kompetentných dostávalo, spočívala v represii a vytláčaní „problematických osôb“ na okraj mesta, kde ich nebolo tak veľmi vidieť.

Raňajky a čistá bielizeň pre ľudí bez domova
Chýba ešte 8 166,96 €

Raňajky a čistá bielizeň pre ľudí bez domova

Depaul Slovensko

Ľudia, ktorí skončia na ulici, sú odkázaní sami na seba. Nie je to len samota, opustenosť a nepohoda, ktorá ich trápi. Mnohí sú chorí, imobilní, bezvládni… a počasie, ktoré my prežívame ako nepohodu, pre nich znamená ohrozenie života.

"Bezdomovci" v Bratislave

V tom čase bolo v Bratislave málo zariadení pre ľudí bez domova, ale keď bol niekto pod vplyvom alkoholu, do žiadneho útulku sa aj tak nedostal. Zima na prelome rokov 2005/06 bola krutá a 19 ľudí bez domova vtedy na následky podchladenia zomrelo. Mesto síce zriadilo pred voľbami 2006 dočasný stanový tábor, ale situácia zostávala stále kritická počas celého roka. Na situáciu zareagovala Iniciatíva 10, v ktorej desať neziskových organizácií hľadalo príčiny a riešenia existujúceho krízového stavu. Za hlavný dôvod označili neexistenciu nízkoprahových zariadení v meste.


Mark z Anglicka

V tom čase som sa stretol s Markom McGreevym, riaditeľom Depaul Trust z Anglicka, ktorý s ľuďmi bez domova pracoval už dlhé roky. Požiadali sme Marka o pomoc a pozvali ho na Slovensko. Po niekoľkých týždňoch a vzájomných rokovaniach sa nám podarilo založiť pobočku Depaul v Bratislave. Mark nám pomohol získať financie na rozbehnutie organizácie a z Anglicka tiež vyslali svojho pracovníka Kierana Walsha, ktorý strávil dovolenku niekoľko mesiacov na Slovensko a pomohol nám rozbehnúť prevádzku nocľahárne.

Nocľaháreň je na svete!

Ostatné neziskové organizácie nám pomohli s personálom, mesto ponúklo budovu bývalej stolárskej dielne, Ministerstvo vnútra poskytlo z vojenských zásob základné vybavenie (poľné postele, stoly a stoličky) a večer 21.decembra 2006 sa nízkoprahová nocľaháreň otvorila pre prvých nocľažníkov. Prví klienti spali v administratívnej prístavbe budovy s 20 posteľami. Službu zabezpečovali dvaja pracovníci a na bezpečnosť dohliadali dvaja pracovníci bezpečnostnej agentúry (SBS). Kapacita prístavby sa však už po dvoch dňoch zaplnila a ďalší klienti boli umiestňovaní vedľa v halách, ktoré využívame prakticky dodnes. Zvesť o nocľahárni sa rýchlo rozšírila a po pár dňoch prichádzalo večer do nocľahárne 90-120 nocľažníkov.

Nové skúsenosti

Nikto z nás predtým s nízkoprahovými službami nemal skúsenosti a nové veci sme sa učili za pochodu. Napríklad aj to, že pokojnejšiu atmosféru v nocľahárni dosiahneme, keď služby bezpečnostnej agentúry zrušíme. Museli sme sa naučiť zvládať agresivitu, komplikované zdravotné stavy klientov, ale aj situácie, na ktoré sme neboli vybavení, napríklad, keď nám sanitka vyložila pred bránou chorého, alebo z nemocnice prepusteného človeka bez domova (obyčajne počas dňa, kedy bola nocľaháreň zavretá, alebo o 3:00 hod. ráno).

Ideme ďalej!

Dnes vidím, aký obrovský kus cesty sme od tých prvých dní prešli. Museli sme bojovať o zmenu legislatívy, aby sme legálne mohli robiť svoju prácu a obhájili svoju existenciu. Zažili sme toho veľa a vystriedalo sa u nás mnoho zamestnancov, z ktorých mnohí tu zanechali kus svojho srdca. Dnes sú zariadenia Depaul Slovensko neodmysliteľnou súčasťou sociálneho systému mesta a naši zamestnanci sú vo svojom odbore skutoční profesionáli a som na nich hrdý."


Juraj Barát, riaditeľ Depaul Slovensko