Ak by som mal pripraviť výskum verejnej mienky o tom, ako si ľudia predstavujú Dobrú krajinu, určite by som začal materiálnymi, hmatateľnými znakmi. Určite by som nevynechal otázky blahobytu (životnej úrovne), bezpečia (nielen ochrany pred kriminalitou či fungujúcou spravodlivosťou, ale aj sociálnych istôt či zdravotnej starostlivosti), kvality životného prostredia, úrovne školstva atď.
Odpovede respondentov by vytvorili akúsi momentku, fotografiu aktuálnych predstáv o Dobrej krajine, od ktorej by sa realita v niektorých oblastiach líšila viac a v iných menej.
Interpretovať takýto výskum - odpovedať na otázku, či (už) sme Dobrá krajina alebo je to len vzdialený ideál - by bolo veľmi ťažké. Chýba nám (a vždy nám asi bude chýbať) spoľahlivé meradlo, etalón.
Napriek tomu či práve preto si trúfnem urobiť záver: Dobrá krajina nie je stav, je to proces, alebo - inak povedané - Dobrá krajina je tá, ktorá má silu stávať sa lepšou.
Pavel Haulík
sociológ, riaditeľ agentúry MVK, s.r.o.
Copyright 2009 - 2010 © Nadácia pontis | Design and Technology by MONOGRAM
Powered by 